„Pred 32 rokmi sa naplnila trpezlivosť občanov s vládou jednej strany, ktorá neuznávala a potlačovala základné práva a slobody.“ Týmito slovami začal pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu svoj príhovor predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) vo vysielaní RTVS. Nežná revolúcia sa začala 17. novembra 1989.
Skonštatoval, že v časoch vtedajšieho režimu v Československu ľudia „nemohli slobodne vyjadrovať svoje názory, nemohli slobodne vycestovať na západ, zakladať politické strany či odbory“. Dodal, že oklieštená bola aj sloboda náboženského vyznania.
„Moc komunistickej strany sa neopierala o súhlas voličov, ktorý vyjadrili v slobodných voľbách, opierala sa o represie štátnej bezpečnosti a cenzúru, ktorá kontrolovala tlač, ich štátnu televíziu a bránila občanom poznať pravdu,“ uviedol.
Československú ekonomiku v tých časoch označil za zdevastovanú. Skonštatoval tiež, že v obchodoch bol tovar, o ktorý ľudia nemali záujem a „na tovar, o ktorý záujem mali, zasa stáli v dlhých radoch“.
„V riekach vymierali ryby a ovzdušie bolo zamorené a zo zastaralých štátnych tovární vychádzali kúdoly jedovatého plynu a ničili životné prostredie i zdravie obyvateľstva,“ skonštatoval.
„Tento ekonomický úpadok bol cenou za neslobodu,“ podotkol s tým, že dnes si ľudia užívajú všetky slobody, o ktoré sa vtedy zápasilo. Sloboda však sama o sebe podľa neho nestačí, „pokiaľ nie je ukotvená v hodnotách, ktoré sú potrebné pre fungovanie v demokratickej spoločnosti“.
Povedal, že ľudia by mali namiesto kultúrnych vojen hľadať v pokojnom dialógu formy spolužitia a sloboda jedného sa končí tam, kde sa začína druhého.
„Kultúra úcty znamená aj to, že v politickej súťaži nepracujeme s emóciami, ktoré živia v ľuďoch nenávisť a majú potenciál prerásť v násilie. Kto vie lepšie ako my, ktorí máme vo svojich dejinách fašizmus i komunizmus, že extrémizmus vedie len do slepých uličiek.“
Ľudia sa podľa neho 17. novembra spojili aby „porazili ideológiu neslobody a násilia“. Tento historický míľnik dal do spojitosti s bojom s pandémiou covidu.
„Aj dnes potrebujeme základnú zhodu v tom, že tento vírus predstavuje pre spoločnosť veľké nebezpečenstvo. Zvlášť pre starých a chorých a sme povinní sa pred ním chrániť. Lebo čo by sme to boli za bezcitná spoločnosť, keby sme odvrhli tých najzraniteľnejších?“
Zápas vírusom sa podľa neho premenil na neľútostný politický boj. „Emócie sú vybičované, extrémy naberajú na sile a snažia sa prekričať rozumnú diskusiu. Premietanie politických a ideologických postojov do témy očkovania zapríčinilo, že sme sa vydali na cestu, na ktorej bude veľa zbytočných obetí,“ vyhlásil.
Víťazstvo nad pandémiou sa podľa neho musí udiať v myslení ľudí, „nie v zlobe a nie v rozvrate“.
Pripomenul, že jedna z novembrových požiadaviek znela zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát. „Dovolím si povedať, že až dnes, po 32 rokoch, sme sa priblížili k naplneniu tohto cieľa,“ podčiarkol s tým, že základným predpokladom nastolenia právneho štátu musí byť rovnosť pred zákonom.
„V právnom štáte sa nerozmáha korupcia. V právnom štáte neexistujú privilegované skupiny, ktoré beztrestne rozkrádajú verejné zdroje a ich závratné bohatstvo je výsledkom kriminálnej činnosti. V právnom štáte politici otvárajú cestu spravodlivosti a nie bezpráviu,“ vysvetlil.
Podľa neho sa aktuálne odohráva na Slovensku ťažký zápas s nepriateľmi právneho štátu. „Je to rozhodujúci zápas o budúcnosť Slovenska. Nepriatelia sú silní, nakradli si milióny, skorumpovali policajtov, prokurátorov i sudcov a majú svojich ochrancov aj v parlamente. Ale budú porazení. Lebo to zdravé v našej spoločnosti je silnejšie ako to skazené a amorálne,“ uzavrel.
