Ostatky francúzsko-americkej herečky, speváčky a tanečníčky Joséphine Bakerovej, ktorá však bola aj bojovníčkou za slobodu, prevezú do parížskeho Panteónu. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Bakerová (1906-1975), ikona spoločensko-umeleckého života 20. a 30. rokov, sa stane prvou ženou tmavej pleti, ktorá nájde miesto svojho posledného odpočinku v Panteóne, všeobecne považovanom za „chrám francúzskeho národa“.
Why France is declaring Josephine Baker a national hero https://t.co/yvZ0NDVVsy
— BBC News (UK) (@BBCNews) November 30, 2021
V Panteóne sú pochovaní hrdinovia Francúzska. Patria medzi nich také významné osobnosti ako filozofi Voltaire či Jean-Jacques Rousseau, spisovatelia Alexandre Dumas a Victor Hugo, vedci a politici.
Bakerovej rodina sa o túto poctu usilovala osem rokov. Tento rok 8. mája spustil esejista Laurent Kuperman petíciu, ktorú podpísalo viac ako 38 000 ľudí.
Bojovala proti nacizmu a za práva černochov
V Panteóne je pochovaných 75 mužov a iba päť žien, Bakerová sa niekoľko desaťročí po svojej smrti stane šiestou. Francúzi ju ocenili nielen ako prvú černošskú medzinárodnú hviezdu a múzu kubistov, ale hlavne ako bojovníčku proti nacizmu a ako aktivistku v boji za občianske práva amerických černochov v 60. rokoch.
Bakerová, rodáčka z amerického štátu Missouri zosobňovala jazzový štýl a bola známa svojím divokým tanečným prejavom. Oblečená často len v sukni z listov banánovníka uchvacovala publikum v parížskom podniku Théatre des Champs-Élysées.
Bakerová sa preslávila ako tanečnica v New Yorku a vďaka svojej charizme a osobnosti sa stala senzáciou v Paríži, píše The Guardian. V čase, keď francúzsky kolonializmus vyvolával fascináciu černošským umením a kultúrou, Bakerová využila slobodu, ktorá v Spojených štátoch nebola dostupná.
Do dvoch rokov od príchodu do Francúzska v roku 1925 bola údajne najlepšie platenou a najfotografovanejšou ženou na svete. Svoj jedinečný vzostup dosiahla najmä vďaka svojej osobitosti. Na javisku Folies Bergère búrala rasové a sexuálne stereotypy, predstavila Parížanom jazz a nikdy sa netajila svojou bisexualitou.
Tajné dokumenty pašovala medzi notovými listami
Okrem toho bola aj francúzskou národnou hrdinkou. Po tom, ako sa v roku 1937 stala francúzskou občiankou, Bakerová počas druhej svetovej vojny riskovala svoj život prácou pre odboj, pašovala dokumenty medzi notovými listami a využívala svoju slávu na otváranie dverí a prístup k informáciám.
Za túto činnosť dostala Rad čestnej légie, najvyššie štátne vyznamenanie vo Francúzsku.
Po vojne bola jedinou ženou, ktorá vystúpila na pódiu po boku Martina Luthera Kinga. Po návrate do Francúzska venovala svoje sily výchove „dúhovej“ rodiny 12 adoptovaných sirôt rôzneho etnického pôvodu. Dúfala, že ich život ukáže, že „rasová nenávisť nie je prirodzená. Je to výmysel človeka.“
Zomrela v roku 1975 vo veku takmer 70 rokov. Jej syn Brian Bouillon Baker povedal, že jeho matka nebola intelektuálka, ale statočná žena so zdravým rozumom, píše irozhlas.cz. Po smrti ju pochovali v Monaku na cintoríne vo štvrti La Colle.
„Ako bojovníčka odporu a neúnavná antirasistka bola vo všetkých bojoch, ktoré spájali ľudí dobrej vôle vo Francúzsku a na celom svete,“ uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca, v ktorom oznámili Bakerovej vstup do Pantéonu.