Animovanú postavičku malého čierneho krtka poznajú a milujú všetci detskí diváci. Je kamarátsky, vždy dobre naladený, ochotný pomáhať ostatným, niekedy aj trochu šibalský a nezbedný. Vytvoril ho český umelec Zdeněk Miler. Od jeho úmrtia uplynulo v utorok (30. 11.) desať rokov.
Inšpirácia prišla po zakopnutí
V 50. rokoch sa venoval ilustrátorskej tvorbe predovšetkým pre deti. Keď dostal mladý animátor úlohu nájsť nové zvieratko do rozprávky, zamotalo mu to hlavu. Išlo o zákazku na film o výrobe plátennej košieľky.
„Snáď dva mesiace som sa pozeral z okna a premýšľal. Jedného dňa som sa šiel prejsť do lesa, vyleziem na lúku, zrazu zakopnem a ležím. Vedľa mňa krtinec a mne svitlo: ‚Sláva!‘,“ spomínal podľa ČT24 Miler na vznik postavičky, ktorá ho preslávila vo svete.
Nápad ale zďaleka nestačil a čakala ho krušná realizácia. Krtko totiž nepatrí k tým najkrajším a najpopulárnejším zvieratám. V tom čase sa kreslená podoba tohto zvieraťa nikde neobjavila, ani v známych „disneyovkách“.
„Nakresliť ho mi trvalo dva roky. Ono je to taká myš a ešte k tomu nemá ani uši,“ opisoval filmár. Tvorba kresleného krtka sa potom pre Milera stala všetkým.
„Často som zabudol na okolitý svet, vôbec som sa od toho nemohol odtrhnúť. Vtedy som to mohol robiť stále a nebol som unavený,“ konštatoval autor, ktorý svojím vľúdnym prístupom ale pretvoril záhradného škodcu na miláčika celého národa.
Dialógy nahradili citoslovcia dcér
Svoju úlohu – výrobu košieľky – zamenil za ušitie pekných modrých nohavičiek. Vznikla rozprávka Jak krtek ke kalhotkám přišel, ktorá mala premiéru v roku 1957. Film zaznamenal obrovský úspech a na filmovom festivale v Benátkách získal hlavnú cenu – Benátskeho leva.
Hlasy prepožičali zvieratkám známi herci – František Filipovský či Josef Hlinomaz. Išlo však o prvý a posledný film s krtkom, v ktorom sa rozprávalo. Vo všetkých ostatných už dialógy nahradili citoslovcia, či krátke slovíčka, ktoré nahovorili Milerove dcéry Kateřina a Barborka.
Výrazy ako „jú“ či „tady, tady“ postupom času priam zľudoveli. „Sú to hlasové záznamy mojich dvoch dcér ešte z čias, keď boli malé. Vtedy som ich natočil a odvtedy ich stále kopírujem,“ priblížil.
Tvorba s ikonickou postavou sa kopila
Ďalšie diely krtka na seba nenechali čakať – nasledovali Krtek a autíčko (1963), Krtek a raketa (1967) a Krtek a tranzistor (1968). Od roku 1970 už vznikali filmy v podstatne väčšom množstve. Niektoré diely sú vyslovene rozprávkami pre najmenších, v iných si nájdu metafory či prvky čierneho humoru aj dospelí diváci.
V rozprávke Krtek a televizor (1970) je to zlovestné mumlanie odborníka propagujúceho jedy na drobné zvieratká, ktorý z televíznej obrazovky nabáda: „Zničit krtka, zničit krtka!“.
Inde sa vo filmoch objavuje výrazné ekologické či ľudské posolstvo – napríklad v polhodinových snímkach Krtek ve městě (1982), Krtek ve snu (1984), či Krtek filmová hvězda (1988). Napokon sa však vždy všetko dobre skončí.
Filmy s krtkom Miler často tvoril na objednávku nemeckých televíznych spoločností. Niekedy pracoval až 18 hodín denne. Popri tom však vytvoril aj filmy o šteniatku či o svrčkovi a ďalšie animované snímky – a to aj pre dospelých (napr. Romance Helgolandská, 1977).
Prišli aj ocenenia
Dokopy vytvoril okolo 70 filmov a pre štúdio Bratři v triku pracoval až do roku 2002, keď odišiel do dôchodku.
Ilustroval tiež 40 kníh a získal viacero ocenení vyznamenaní doma i vo svete. V roku 1999 dostal od vydavateľstva Albatros ocenenie Zlatá paleta za viac než 5 miliónov predaných výtlačkov kníh, na ktorých sa podieľal.
V roku 2001 mu udelili Cenu za celoživotnú prácu s detskou knihou. V roku 2006 získal štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy 1. stupňa.
Zdeněk Miler zomrel 30. novembra 2011 vo veku 90 rokov. Postava krtka mu podľa odhadov českých vydavateľov finančne vyniesla až 200 miliónov českých korún. Dodnes má jeho odkaz ročnú hodnotu v miliónoch korún.
