Severoatlantická aliancia (NATO) plne podporuje Ukrajinu a vyzýva Rusko na upokojenie napätej situácie pri jej hraniciach. Za prípadnú agresiu Moskva ponesie následky a členské krajiny sú pripravené siahnuť k politickým či ekonomickým sankciám.
Po stredajšom (1. 12.) rokovaní aliančných ministrov zahraničia s ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Dodal pritom, že Ukrajina stále nie je členom aliancie a nevzťahuje sa na ňu preto článok o spoločnej obrane v prípade napadnutia.
Šéf americkej diplomacie Antony Blinken po rokovaní s kolegami potvrdil, že Rusko v posledných týždňoch posilňuje prípravy na možné napadnutie susednej krajiny. Moskva podľa NATO zhromaždila pri hranici Ukrajiny ťažké zbrane, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá a desaťtisíce vojakov pripravených do akcie.
„Máme širokú škálu možností, ako zabezpečiť, aby Rusko utrpelo vážne následky, ak sa znovu rozhodne použiť silu proti nezávislej krajine,“ vyhlásil Stoltenberg po rokovaní. Zopakoval, že štáty môžu začať pracovať na príprave politických a ekonomických sankcií, odmietol však špekulovať o prípadných vojenských krokoch.
Tie sa automaticky vzťahujú na obranu členských krajín, ktorou sa Ukrajina napriek svojej dlhodobej snahe zatiaľ aj pre nejednotný prístup spojencov nestala.
Korčok: Situácia na Ukrajine má dosah aj na Slovensko
„Bezpečnosť Ukrajiny aj Gruzínska a porušovanie ich suverenity a územnej celistvosti má priamy dosah aj na bezpečnosť Slovenska,“ uviedol minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
„Aj preto Slovensko dlhodobo poskytuje pomoc a podporu obidvom krajinám v reformách a ich euroatlantickom úsilí. Som rád, že v spoločnej diskusii hľadáme možnosti, ako túto pomoc a spoluprácu ďalej posilňovať. Osobitne v čase, keď sa bezpečnostná situácia v ich okolí zhoršuje,“ dodal.
Ukrajinský minister zahraničných vecí v stredu partnerské krajiny z aliancie vyzval, aby okrem prípravy sankcií tiež posilnili vojenskú spoluprácu s Ukrajinou. Kyjev žiada po aliancii väčšie bezpečnostné záruky.
V obavách z opakovania agresie, ktorá v roku 2014 viedla k ruskému zabraniu ukrajinského polostrovu Krym, zároveň usiluje o vstup do NATO, proti ktorému sa však ostro stavia Kremeľ. Ruský prezident Vladimir Putin tiež v utorok (30. 11.) varoval NATO, aby na Ukrajine neprekročilo „červenú čiaru“, ktorou by bolo rozmiestnenie niektorých útočných rakiet.
