Pápež František v sobotu (4. 12.) pricestoval do Atén, kde kritizoval európske krajiny za prístup k migračnej kríze. Európa je podľa neho postihnutá rôznymi formami nacionalistického egoizmu a jej správanie je často zablokované a nekoordinované, namiesto toho, aby bola „motorom solidarity“. Hlava katolíckej cirkvi to vyhlásila v prejave v Prezidentskom paláci.
Prirovnanie ku koncentračným táborom či gulagom
Na letisku v gréckej metropole privítalo Františka niekoľko detí v tradičných gréckych oblekoch. Ide o prvú návštevu pápeža v gréckej metropole za posledných 20 rokov, upozornila agentúra AFP. V nedeľu (5. 12.) navštívi pontifex zariadenie pre migrantov na ostrove Lesbos.
Práve tento ostrov už František navštívil v roku 2016 – prešiel si vtedy utečenecký tábor Moria, stretol sa so stovkami utečencov a s niektorými aj obedoval. Zároveň so sebou odviezol do Ríma tri sýrske moslimské rodiny – spolu 12 ľudí, z toho šesť detí.
Do Grécka zamieril pápež z Cypru, kde sa rovnako stretol s migrantmi. Pri veľmi emotívnej schôdzke okrem iného kritizoval západnú spoločnosť za to, že si zvyká na zlé a neľudské zaobchádzanie s migrantmi a je k nim ľahostajná.
Zberné tábory v krajinách na južnom brehu Stredozemného mora, kam mieria migranti v prípade, že ich na hraniciach s Európou nepríjmu, prirovnal k nacistickým koncentračným táborom a Stalinovým gulagom. „Sú to miesta otroctva,“ povedal.
Kritizoval aj stav demokracie
Pápež vo svojej reči tiež uviedol, že stav demokracie vo svete sa nebezpečne zhoršil. Nespokojní ľudia sa podľa neho viažu „piesňami sirén“ zo strany populistických politikov, ktorí sľubujú ľahké, ale nereálne riešenia.
„Tu sa zrodila demokracia. Bez Atén a bez Grécka by Európa a celý svet neboli tým, čím sú dnes,“ dodal pápež. Varoval tiež pred jednoduchými odpoveďami, ktoré ponúkajú populisti.
V tejto súvislosti pontifex vyzval na návrat k politike, ktorá uprednostňuje všeobecné dobro a nie je založená na vyvolávaní strachu. „Nemôžeme si s obavami nevšimnúť, že sme teraz, a nielen v Európe, svedkami ústupu od demokracie,“ vyhlásil František v prejave, v ktorom citoval aj starovekých gréckych filozofov a spisovateľov, napríklad Aristotela či Homéra.
Žiadnu konkrétnu krajinu nespomenul, avšak ako poznamenala agentúra Reuters, už v minulosti kritizoval viacerých politikov, vrátane bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa či lídra talianskej krajnej pravice Mattea Salviniho.
