Milovaný i nenávidený čilský diktátor, ktorý stál na čele tejto juhoamerickej krajiny v období vojenskej vlády v rokoch 1973 až 1990, zomrel na následky infarktu pred 15 rokmi – 10. decembra 2006 v Santiagu de Chile.
Celým menom Augusto José Ramón Pinochet Ugarte sa narodil 25. novembra 1915 v čilskom meste Valparaíso do skromnej rodiny, ktorej korene siahajú do Bretónska. Jeho predkovia prišli z tohto francúzskeho kraja do Čile v 18. storočí. Aj v súčasnosti sa v okolí bretónskeho mesta Lamballe nájdu rodiny s týmto menom.
Bol celoživotným vojakom
Po absolvovaní základnej a strednej školy v rodisku začal Pinochet v roku 1933 študovať na vojenskej škole, o štyri roky ju ukončil. Do vojenskej služby nastúpil v septembri 1937 v pluku Chacabuco v meste Concepción, v roku 1939 získal hodnosť podporučíka.
Štúdium práva na univerzite ukončil v roku 1953. Prezident Čile Eduardo Frei Montalva (1964 až 1970) vymenoval v roku 1970 Pinocheta za brigádneho generála. V roku 1973 bol povýšený do hodnosti divízneho generála.
Pri prevrate zosadil blízkeho priateľa Allendeho
Aj keď bol blízkym priateľom a príbuzným čilského prezidenta, ľavicového politika a lekára Salvadora Allendeho, ktorý ho vymenoval do funkcie hlavného veliteľa čilskej armády, Pinochet sa rýchlo pripojil ku komplotu, ktorý vyústil 11. septembra 1973 do štátneho prevratu. Vtedajší Sovietsky zväz a ostatné socialistické štáty následne prerušili s Čile diplomatické vzťahy.
Allende vojenský prevrat neprežil, počas obliehania prezidentského paláca povstalcami sa v bezvýchodiskovej situácii zastrelil.
Vojenská junta si zvolila Pinocheta za svojho najvyššieho predstaviteľa, podporu získal aj od konzervatívnych síl v krajine. Tie ho napokon vyniesli do čela exekutívy. Pinochet si moc udržal až do roku 1990.
Diktátor vládol kruto a s opozíciou sa nemaznal. Podľa viacerých ľudskoprávnych organizácií nesie priamu zodpovednosť za smrť alebo zmiznutie viac ako 3 000 jej členov.
Bol strojcom ekonomického rastu krajiny
Pinochet presadzoval politiku voľného trhu a za jeho vlády vstúpili do platnosti viaceré pravicovo orientované reformy. Riadil sa pritom teóriou tzv. chicagskej ekonomickej školy, radil mu dokonca aj známy americký ekonóm Milton Friedman, ktorého neskôr kritizovali za pomoc diktátorovi.
Dôraz na voľný trh a privatizáciu štátnych podnikov viedol k čilskému ekonomickému rastu v 70. rokoch, ktorý sa stal inšpiráciou pre celý svet. Radikálne reformy mali však aj svoju tienistú stránku – zvyšovali sa spoločenské rozdiely a vzrástli počty chudobných ľudí.
Ako uviedol spravodajský web Českej televízie, Pinochet obmedzil kompetencie štátu aj v dôchodkovej oblasti, ktorú takmer úplne ovládli súkromné penzijné fondy.
Vládol až do roku 1990, potom sa Čile postupne demokratizovalo. Sociálne problémy sa však skokovo nevyriešili a doteraz mnohí Čiľania nemajú prístup ku kvalitnému vzdelaniu či zdravotnej starostlivosti, konštatuje portál.
V starobe ho neminula väzba
Ako doživotný senátor, ale už bez vládnej moci, pricestoval Pinochet v roku 1998 do Londýna, kde bol po operácii chrbtice hospitalizovaný. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý vydal španielsky sudca Baltasar Garzón, sa jeho pobyt zmenil na vyšetrovaciu väzbu. Po dvoch rokoch ho na žiadosť čilskej vlády prepustili a Pinochet sa vrátil do Santiaga.
Bývalý diktátor trpel vážnymi zdravotnými problémami už v rokoch 2001 a 2006. Trikrát mal ťažkosti so srdcovo-cievnym systémom a raz s cievou v mozgu.
Mnohí príbuzní zavraždených a zmiznutých členov opozície neboli spokojní s tým, že sa Pinocheta za násilné úmrtia počas jeho vlády nepodarilo postaviť pred súd. Najvyšší súd v Čile v roku 2002 vyhlásil, že Pinochet je „mierne mentálne nespôsobilý“, a teda neschopný obhajovať sa na súde.
Keď Pinochet v tichosti oslávil 91. narodeniny, jeho manželka Lucia Hiriartová prečítala posolstvo, v ktorom bývalý diktátor „zobral na seba politickú zodpovednosť“ sa svoje činy.
Pre niektorých hrdina, pre iných diktátor
Obyvatelia Čile počas života i po jeho smrti mali rozdielne názory na Pinochetovo dedičstvo: tretina z nich ho označovala za diktátora, ktorý skoncoval s demokraciou a umožnil mučenie, vraždy i únosy ľudí.
Ďalšia tretina v ňom videla hrdinu, ktorý zachránil krajinu pred komunizmom, transformoval a zmodernizoval ekonomiku Čile. Tretia tretina Čiľanov mala rozporuplný názor na Pinochetovo vládnutie, pretože síce zohľadňovala krutosti jeho diktatúry, ale zároveň vyzdvihovala aj ekonomické úspechy.
Historik Lukáš Petřík z českého Centra pre štúdium demokracie a kultúry pre jeho web uvádza, že „Pinochetovu vládu je potrebné sledovať v širších súvislostiach studenej vojny. Všeobecnou politikou Spojených štátov a Spojeného kráľovstva v 80. rokoch bolo podporovať postupné reformy režimu, ale nespôsobiť jeho náhly pád.“ Dodal, že ten by v krajine mohol vyvolať chaos a taktiež by mohol otvoriť dvere komunistickej alternatíve, čo si Západ neželal.
