Zvyšovanie cien plynu a elektriny na svetových trhoch zasahuje okrem regulovaných domácností a malých podnikov výrazne aj priemyselné podniky, ale tiež samosprávy.
Problémy chce riešiť hospodársky výbor parlamentu, ktorý by mal na január zvolať nadrezortné rokovanie k tejto téme za účasti zástupcov ministerstiev financií, hospodárstva, životného prostredia a školstva. Vyplýva to zo záverov štvrtkového (9. 12.) zasadnutia výboru.
Hospodársky výbor zároveň uložil predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrejovi Jurisovi, aby pripravil návrh riešenia výrazného rastu cien energií pre regulované subjekty v roku 2022 a ich kompenzácie zo strany štátu.
Toto by sa zatiaľ malo týkať domácností a malých podnikov, ktorým ceny plynu či elektriny vzrastú oproti roku 2020 viac ako o štvrtinu. Ministerstvo hospodárstva dostalo od výboru úlohu pripraviť návrh riešenia vplyvu výrazného rastu cien energií pre neregulované subjekty.
Problémy majú aj samosprávy
O budúcnosť svojich zariadení sociálnych služieb, škôl či iných zariadení majú obavy samosprávy. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Branislava Trégera hlásia problémy najmä s výrobou a distribúciou tepla.
Nejde len o výrazné zdraženie cien energií, ale hrozia aj riziká krachu dodávateľských spoločností. Inštitúcie budú musieť tieto služby znova verejne obstarávať a nové kontrakty budú mestá a obce uzatvárať za podstatne vyššie ceny, ako napríklad v prvej polovici tohto roka.
Predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič upozornil, že nárast cien energií pre samosprávne kraje je na budúci rok priemerne na úrovni 30 %, s čím schválené či práve schvaľované rozpočty nerátali.
Pretože sa nedá očakávať návrat cien energií na pôvodné hodnoty, navrhuje SK8 ako dlhodobé riešenie diverzifikáciu zdrojov energie, väčšiu podporu obnoviteľných zdrojov a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Na roky 2022 a 2023 by od vlády chceli zavedenie kompenzačného mechanizmu.
