V súčasnosti sa vedú debaty o zavedení povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Princíp povinného očkovania pritom vôbec nie je novinkou. Faktom je, že žiadna medicínska metóda nezachránila toľko životov na celom svete ako práve očkovanie, uvádza Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Vakcíny zmenili priebeh ľudskej histórie. Pred ich objavením si infekčné choroby vyžiadali nespočetné množstvo obetí. Princíp očkovania a imunizácie má pritom oveľa dlhšiu históriu, ako by sa zdalo.
Už budhistickí mnísi pili hadí jed, aby získali imunitu proti hadiemu uštipnutiu. V 17. storočí si zas v Číne ľudia potierali kožu kravskými kiahňami. Verili, že ich to ochráni pred nakazením.
Prvá moderná vakcína bola proti kiahňam
Otcom modernej vakcinológie je britský praktický lekár Edward Jenner, ktorý spozoroval, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili takzvanými kravskými kiahňami boli odolné proti nákaze pravými kiahňami, píše portál immune.org.
Pravé kiahne boli spojené s vysokou úmrtnosťou. V roku 1796 Jenner zaočkoval 13-ročného chlapca vírusom kravských kiahní. Chlapec tak získal imunitu proti tomuto ochoreniu a očkovanie sa ukázalo ako vysoko efektívna metóda.
V roku 1798 bola vyvinutá prvá vakcína proti kiahňam. V 18. a 19. storočí prebiehali systematické masové očkovania proti tomuto ochoreniu, ktoré viedli k jeho úplnému vymiznutiu v roku 1979.
O 100 rokov neskôr v roku 1885, použil francúzsky vedec Louis Pasteur
oslabený vírus besnoty ako očkovaciu látku, ktorá chránila proti infekcii.
Koncom 19. storočia bola vynájdená aj vakcína proti moru.
Po vymiznutí kiahní sa vedci zamerali na to, aby dosiahli ten istý výsledok aj s ostatnými chorobami. V tejto snahe im pomáhal rýchly pokrok v technológii, ktorý umožnil výskumníkom lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré vyvolávajú imunitnú odpoveď.
Povinné očkovanie nie je na Slovensku žiadnou novinkou
Ako uvádza Regionálny úrad verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves, história očkovania na našom území siaha do obdobia Rakúsko-Uhorska. Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836.
V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska nahlásili v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila koniec výskytu tohto ochorenia na celom
svete.
Ďalej nasledovalo očkovanie proti tetanu (1927). Povinným sa stalo v roku 1958. Proti záškrtu sa očkuje od roku 1942, povinným sa stalo o štyri roky neskôr. Od roku 1953 sa Slováci povinne očkujú proti tuberkulóze.
V očkovaní proti detskej obrne bolo Česko-Slovensko priekopníkom
Česko-Slovensko bolo jedným z prvých štátov, kde vymizla detská obrna. V roku 1957 sa na našom území začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti tomuto ochoreniu.
O dva roky neskôr sa zaviedla povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu a odvtedy na toto ochorenie nikto neumrel.
Povinné očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B sa zavádzalo postupne. Najskôr povinnosť zaočkovať sa udelili len zdravotníckym pracovníkom, od roku 1989 rizikovým skupinám a od roku 1998 sa povinne proti tomuto ochoreniu očkujú aj deti.
V priebehu 20. storočia sa zaviedli povinné očkovania proti osýpkam, rubeole a mumpsu. Očkovanie proti všetkým trom ochoreniam naraz v jednej vakcíne sa začalo v roku 1992.
Ako uvádza úrad verejného zdravotníctva v Slovenskej republike sa v súčasnosti povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam, ktoré boli v minulosti príčinou celosvetových epidémií.
Ide o záškrt, tetanus, čierny kašeľ, žltačka typu B, hemofilové invazívne nákazy, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, ružienka a mumps.
