Situácia v Bosne a Hercegovine sa naďalej komplikuje. Politické napätie medzi Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi rastie. Pozorovatelia hovoria o najväčšej existenčnej kríze od vojny v 90. rokoch. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
Republika srbská odhlasovala, že sa už nebude podieľať na spoločnom fungovaní armády, či súdov. Ruský veľvyslanec pri Európskej únii medzitým vyzýva na zrušenie funkcie Vysokého predstaviteľa OSN v krajine.
Kam kráčaš, Sarajevo?
Quo vadis, Aida je film, ktorý práve získal Európsku filmovú cenu, takzvaného európskeho Oscara. Snímka rozpráva príbeh o Srebrenici, kde srbské sily zavraždili 8 000 bosnianskych mužov a chlapcov. Titul v preklade znamená Kam kráčaš, Aida.
Pozorovatelia pripomínajú, že teraz je otázne kam kráča Sarajevo. Milorad Dodik, šéf Republiky srbskej, ktorá je časťou Bosny, sa netají, že sa mu v spoločnom štáte nepáči.
Bol nespokojný, keď sa prijal zákon o popieraní genocídy v Srebrenici, no keď, naopak, tamojší parlament schválil stiahnutie miestnych Srbov z armády, tajných služieb či justície, neskrýval spokojnosť.
„Toto je moment, keď sme pre Republiku srbskú získali slobodu. Bosna je experiment. Neverím, že je životaschopná, pretože nemá vnútornú kapacitu prežiť,“ vyhlásil.
Majú podporu Moskvy, preto napínajú svaly
Médiá sa zhodujú, že na prežitie je Bosna a Hercegovina náročná krajina. Krviprelievanie v 90. rokoch ukončila komplikovaná Daytonská dohoda. Teraz mnohým súčasná rétorika pripomína situáciu pred jej podpisom.
Publicita Július Lörincz pripomína, že paralela s vojnou pred štvrťstoročím sa síce načrtáva ľahko, napriek tomu však zostáva mierne optimistický.
„Toto nie je taká situácia, že by nevyhnutne viedla k vojne, hoci sú náznaky, že tá situácia je mimoriadne napätá, a to najmä vinou rozhodnutí parlamentu Republiky srbskej,“ zhodnotil.
V Republike srbskej žije len tretina obyvateľov z celej Bosny a Hercegoviny – sotva 1 200 000 ľudí. Pokrýva však takmer polovicu územia krajiny. Jej šéf Dodik cíti podporu Moskvy, a preto teraz napína svaly, pripomína publicista.
„Je to provokácia, stupňovanie napätie. To je princíp nacionalizmu, ktorý sa šíri na celom západnom Balkáne, ale osobitne v Republike srbskej,“ vysvetľuje Lörincz.
Nacionalizmus si v 90. rokoch v Bosne a Hercegovine vyžiadal 100 000 obetí.
