Od úmrtia Václava Havla, prvého postkomunistického prezidenta a jednej z najvýraznejších postáv spoločnej československej histórie, uplynulo v sobotu (18. 12.) desať rokov.
Do povedomia verejnosti vstúpil v 60. rokoch minulého storočia vďaka pôsobeniu v divadle, počas normalizácie patril k najvýraznejším predstaviteľom československého disentu a po novembri 1989 sa stal vrcholným politikom.
Postoj celoživotného zástancu ľudských práv a bojovníka za slobodu vyjadruje aj jeho azda najznámejší výrok „pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou,“ ktorý sa v roku 1989 stal symbolom Nežnej revolúcie a zjednocujúcim heslom boja proti totalite.
Spisovateľ, dramatik, filozof a bývalý československý a český prezident Václav Havel podľahol dlhotrvajúcim zdravotným problémom v predvianočnom čase roku 2011. Zomrel v rodinnom kruhu v letnom sídle Hrádeček pri Trutnove.
„Chcel by som, aby povedali, že som bol autorom divadelných hier, ktorý konal ako občan a vďaka tomu strávil časť svojho života v politickej funkcii,“ odpovedal v roku 2008 na otázku, ako by chcel, aby si ho ľudia pamätali.
Chemickým laborantom z donútenia
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe. Pochádzal zo známej podnikateľsko-intelektuálskej rodiny, ktorá bola v dvadsiatych až štyridsiatych rokoch minulého storočia spojená s českým kultúrnym a politickým dianím.
Pre svoj „buržoázny“ pôvod mu komunistický režim po ukončení základnej školy nedovolil zvoliť si školu podľa vlastného výberu.
Preto v roku 1951 nastúpil do učebného odboru ako chemický laborant a pražskú Strednú všeobecnovzdelávaciu školu pre pracujúcich vyštudoval večerne.
Zmaturoval v roku 1954, ale z kádrových dôvodov ho neprijali na vysokú školu humanitného smeru, preto začal študovať na ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe. Pokúsil sa prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení, kde ho odmietli, ale späť na ČVUT ho už neprijali.
Zamestnal sa ako javiskový technik a jeho prvé pôsobisko bolo pražské Divadlo ABC. Od roku 1960 pôsobil v Divadle Na zábradlí v Prahe. V rokoch 1962-1966 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe.
Už od svojich dvadsiatich rokov publikoval štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). Táto inscenácia sa stala výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti 60. rokov 20. storočia.
Za občiansky postoj bol trikrát väznený
V období Pražskej jari, ktoré vyvrcholilo v auguste roku 1968 vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, sa Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier Vyrozumění (1965) a Ztížená možnost soustředění (1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov. Od roku 1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář.
Po potlačení Pražskej jari a nástupe normalizácie vystupoval Havel proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári 1977.
„Ľahostajnosť k druhým a ľahostajnosť k osudu celku je to, čo otvára dvere zlu.“
Václav Havel
Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 sa angažoval pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a v roku 1989 bol spoluautorom petície Několik vět.
Za občianske postoje Havla trikrát uväznili, vo väzení strávil celkovo takmer päť rokov. Opakované neliečené zápaly pľúc počas pobytov vo väzení a desiatky rokov fajčenia prispeli k jeho chronickým dýchacím ťažkostiam.
Vedúca autorita ponovembrových zmien
Havel si svojimi postojmi v rokoch totality získal postavenie uznávanej morálnej autority. Počas novembrových udalostí v roku 1989 vzniklo v Prahe hnutie Občianske fórum (OF) zjednocujúce ľudí so záujmom o spoločenské zmeny. Havel bol od začiatku jeho vedúcim predstaviteľom.
Spoločenský pohyb, známy ako Nežná revolúcia, vyvrcholil 29. decembra 1989, keď Havla ako kandidáta OF zvolilo Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR za československého prezidenta.
V inauguračnom prejave sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil. Druhý raz zvolilo FZ vtedy už ČSFR Václava Havla za prezidenta republiky 5. júla 1990.
Počas jeho druhého funkčného obdobia narastali medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou rozpory v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Havel ako jednoznačný zástanca spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov v tomto smere uplatňoval svoj politický vplyv.
Posledný československý a prvý český prezident
Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe federácie. Havel z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike, a stiahol sa aj z verejného života.
V čase politického smerovania k samostatnému českému štátu (november 1992) Havel potvrdil záujem o funkciu prezidenta ČR. Poslanecká snemovňa ho 26. januára 1993 zvolila za hlavu štátu samostatnej ČR.
„Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia poctivo, nesmierne zväzuje ruky, zatiaľ čo tým, ktorí ju neberú vážne, umožňuje takmer všetko.“
Václav Havel.
Manželka Václava Havla Olga, s ktorou sa oženil v roku 1964, zomrela 27. januára 1996. Koncom roka 1996 aj on sám ochorel na nádorovú chorobu pľúc. Oporou v tejto zložitej životnej situácii mu bola jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa oženil krátko po prepustení z nemocnice v januári 1997.
Do funkcie prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu opäť 20. januára 1998. Druhé funkčné obdobie hlavy štátu mu vypršalo 2. februára 2003.
Uznávaný aj za hranicami
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé medzinárodné ceny, vyznamenania, ocenenia a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete.
Poctu mu vzdali aj Spojené štáty americké (USA), keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie štátne vyznamenanie USA – Prezidentskú medailu slobody.
Koncom roka 2003 sa India rozhodla oceniť príspevok Václava Havla k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv Mierovou cenou Mahátmu Gándhího.
Titul doctor honoris causa udelila Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave Havlovi v roku 2006. V novembri 2009 sa stal čestným občanom Bratislavy. Na väznici v Plzni (Česko) nazývanej Bory, v ktorej Havel strávil približne dva roky, odhalili v októbri 2016 pamätnú tabuľu.
Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku neďaleko mesta Trutnov. Česká vláda na počesť prvého prezidenta samostatnej republiky odsúhlasila premenovanie letiska v pražskej Ruzyni na Letisko Václava Havla Praha. K premenovaniu letiska došlo na výročie Havlovho narodenia 5. októbra 2012.
V júni tohto roku mu in memoriam udelili Českú a slovenskú transatlantickú cenu slobody udeľovanú za mimoriadne zásluhy pre rozvoj demokracie a podporu ľudských práv.
