Jeho objav zmenil vnímanie stavby atómu, prvkov i chemických látok. Zistil, že samotný atóm nie je základnou stavebnou jednotkou prvkov, ale že sa v ňom nachádzajú aj menšie častice. Experimentálny fyzik a laureát Nobelovej ceny za fyziku Joseph John Thomson sa narodil pred 165 rokmi – 18. decembra 1856 v Manchestri.
Thomson študoval na univerzite v írskom Dubline a na univerzite v Cambridge v Spojenom kráľovstve. Pracoval a vyučoval v experimentálnom fyzikálnom laboratóriu Cavendish Laboratory na Univerzite Cambridge.
V roku 1884 sa stal členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti. V laboratóriu sa venoval fyzikálnym experimentom, jeho objavy a výskumy vtedajší vedecký svet veľmi oceňoval. Zaoberal sa napríklad vodivosťou plynov. Sústredil okolo seba výkonných a perspektívnych študentov, z ktorých sa mnohí stali držiteľmi Nobelových cien.
Pri štúdiu röntgenových lúčov dospel k poznaniu, že atóm, ktorý sa vtedy pokladal za základnú stavebnú jednotku hmoty, sa skladá z ďalších častí. Thomson ich nazval elektróny. Model atómu podľa jeho vysvetlenia sa neskôr nazval pudingovým.
K modelu ho inšpiroval chlebík
Thomsonov model atómu si možno ľahko predstaviť práve pri vianočnom stole, ak sa na ňom nachádza biskupský chlebík od šikovnej gazdinej. Podľa Thomsonovej predstavy sa v atóme vznášajú záporne nabité elektróny. Presne tak ako hrozienka alebo kúsky čokolády a kandizovaného ovocia v biskupskom chlebíku.
Ostatná hmota atómu má kladný náboj tak, že celý atóm pôsobí neutrálne. Pôvodne sa približuje Thomsonov model atómu laikom prostredníctvom anglického pudingu. Na vysvetlenie neskoršej modernej vlnovokorpuskulárnej teórie stavby atómu však nestačí žiadne pečivo.
Thomson sa v roku 1906 stal držiteľom Nobelovej ceny za fyziku za výskumy plynov. V jeho šľapajach šiel aj jeho syn George Paget Thomson, ktorý v roku 1937 takisto získal Nobelovu cenu za fyziku za práce o podstate elektrónov.