Kandidáti verní čínskej komunistickej vláde jasne zvíťazili v nedeľných (19. 12) parlamentných voľbách v Hongkongu. Informovali o tom v pondelok (20. 12.) svetové agentúry. Účasť prodemokratických uchádzačov v podstate znemožnili zmeny volebných zákonov, ktoré Čína schválila v tomto roku.
K urnám prišlo len 30 % oprávnených voličov, čo je historicky najnižšia účasť v hongkonských voľbách. Pri predchádzajúcom hlasovaní v roku 2016 bola volebná účasť takmer dvojnásobná.
Voliči rozhodovali o 20 z 90 členov hongkonského parlamentu. Kandidátov musela vopred schváliť komisia, ktorá posudzovala, či sú dostatočne „vlasteneckí“, teda lojálni centrálnej vláde v Pekingu.
Propekinská dominancia
Tridsať poslancov vyberali záujmové a profesijné skupiny, 40 zvyšných volebný výbor. Tento systém zaručuje, že zákonodarný zbor obsadia predovšetkým propekinskí politici.
Podľa miestneho spravodajského serveru HK01 získali propekinskí politici 82 z 90 kresiel hongkonského parlamentu, u väčšiny ďalších nebola politická príslušnosť známa, uviedla stanica BBC News.
Jediným politikom nakloneným opozícii, ktorý sa do parlamentu dostal, je líder centristickej Tretej strany Tik Chi-yuen, ktorý bol v minulosti členom opozičnej Demokratickej strany.
Šéfka propekinského Demokratického spojenectva pre pokrokový a lepší Hongkong, ktoré vo voľbách získalo polovicu volených kresiel, vyhlásila, že pravidlá umožňujúce kandidovať iba „vlastencom“ vedenie Hongkongu vylepší. „Je ale potrebný určitý čas, aby si ľudia na tento systém zvykli,“ uviedla Starry Leeová.
Nedemokratické voľby
Medzinárodné organizácie pre ľudské práva, vlády niektorých krajín i prodemokratické hongkonské strany nedeľné voľby označili za nedemokratické. Čínsky styčný úrad v Hongkongu, ktorý zabezpečuje komunikáciu s Pekingom, naopak voľby označil za „úspešné uplatnenie demokracie s hongkonskou charakteristikou“.
Bývalá britská kolónia Hongkong sa vrátila pod čínsku správu v roku 1997. Čína tu uplatňuje princíp jedna krajina – dva systémy, ale slobody, ktoré má garantovať, postupne obmedzuje. Od masových prodemokratických demonštrácií v roku 2019 viacerých popredných aktivistov zatkli alebo utiekli do zahraničia.
Účasť na nedeľných voľbách dosiahla iba 30,2 percenta, zatiaľ čo pred piatimi rokmi bola 58,3 percenta. Miestnych volieb v roku 2019 sa zúčastnilo dokonca 71 percent voličov; okolo 90 percent zo 452 miest vtedy získali demokrati.
Demokrat Sunny Cheung, ktorý pred stíhaním utiekol do Spojených štátov, povedal, že väčšina obyvateľov Hongkongu nedeľné „voľby vedome bojkotovala, aby ukázala svetu svoju nespokojnosť“.
