Saparmurat Nijazov nastúpil na čelo vtedajšieho sovietskeho Turkménska v roku 1985, v roku 1999 sa nechal zvoliť za doživotného prezidenta. Prezývali ho aj Turkmenbaši – Otec všetkých Turkménov. Bývalý líder stredoázijskej krajiny zomrel pred 15 rokmi – 21. decembra 2006 v turkménskej metropole Ašchabad.
Zomrel ako 66-ročný, narodil sa v roku 1940 v meste Kipčak neďaleko Ašchabadu. Nijazov mal detstvo a dospievanie poznačené viacerými tragédiami – prišiel o otca, ktorý zahynul na fronte ako bojovník Cervenej armády, zemetrasenie mu zabilo matku a dvoch bratov, uvádza životopisný server britannica.com. Vyrastať tak musel v sirotinci.
Vyštudoval jadrovú fyziku a pracoval ako inžinier v elektrárni bezmerin neďaleko Ašchabadu. Neskôr začal pracovať pre komunistickú stranu, do čela krajiny ho v roku 1985 dosadil sovietsky líder Michail Gorbačov. Na čele Turkménska zotrval až do svojej smrti.
V roku 1997 podstúpil operáciu srdca na nemeckej klinike a len zopár týždňov pred osudovou srdcovou príhodou po prvý raz verejne priznal, že má choré srdce.
Na budovanie kultu osobnosti míňal podstatnú časť HDP
Odhaduje sa, že na prelome tisícročí sa až polovica peňazí z turkménskeho HDP dostávala do tzv. prezidentského fondu. Turkménsko je krajina bohatá na ropu a zemný plyn, jej rozpočet však obohacuje aj pestovanie poľnohospodárskych plodín. V rok svojej smrti Nijazov dokonca prisľúbil, že obyvatelia Turkménska budú mať zemný plyn a elektrinu do roku 2030 bezplatne.
Ako uvádza životopisný server britannica.com, veľká časť týchto príjmov bola určená na dotovanie špeciálnych stavebných projektov zdôrazňujúcich prezidentovu prestíž prostredníctvom tzv. Prezidentského fondu.
Nechal postaviť napríklad Oblúk neutrality, ktorý zdobí jeho zlatá socha. Jeho megalomanské nápady však týmto nekončili. Rozkázal vybudovať „Jazero zlatého veku“ v púšti za viac ako 6 miliárd dolárov a nariadil výstavbu ľadového paláca v horách neďaleko hlavného mesta, priblížil portál.
Nijazov chcel mať kontrolu nad každým detailom života Turkménov. V krajine zakázal napríklad balet, operu či cirkusy, pretože ich považoval za neturkménske. Za jeho vlády si tiež muži v krajine nemohli nechať narásť dlhé vlasy či bradu. Chcel, aby tvár lídra krajiny bola vidno všade – tlačili ju na fľaše, budovy či hodiny.
Keď po operácii srdca dostal zákaz fajčiť, znamenalo to značné obmedzenie pre všetkých fajčiarov v krajine. Nijazov totiž postavil fajčenie na verejnosti mimo zákona.
Po sebe a členoch svojej rodiny premenoval dni v týždni, mesiace v roku, kráter na Mesiaci, plemeno koňa, kanál, mesto a širokú škálu miest, uvádza britannica.
Po smrti Nijazova na turkménske prezidentské kreslo zasadol terajší prezident Gurbanguly Berdimuhamedov.
