Vláda schválila na stredajšom (22. 12.) rokovaní novelu vysokoškolského zákona. Informoval o tom minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Novela má za cieľ skvalitnenie vysokého školstva a zlepšenie podmienok pre študentov. Zmenou je skrátenie externého štúdia, voľba rektora či zavedenie výkonnostných zmlúv.
Zákon pripravovali viac ako rok. „Verím, že to bude novela, ktorá bude v prospech mladých ľudí, aby nám neodchádzali do zahraničia, aby študovali na našich vysokých školách, aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné vysokoškolské prostredie,“ vyhlásil Gröhling.
Novela má zjednotiť štandardnú dĺžku štúdia študijných programov v dennej forme a externej forme na prvom a druhom stupni.
Priniesť má aj systémovú zmenu riadenia verejných vysokých škôl, so zámerom jeho modernizácie tak, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl ako aj na úrovni fakúlt, najmä zverenie kreovania všetkých orgánov fakulty okrem funkcie dekana do pôsobnosti verejnej vysokej školy.
Cieľom je aj zvýšenie transparentnosti pri obsadzovaní funkcií dekana, rektora alebo člena správnej rady verejnej vysokej školy zavedením inštitútu verejného vypočutia.
Novelu zákona prijali s pripomienkami
Vláda prijala novelu zákonu s dvoma pripomienkami. Prvá z nich sa týka výkonnostných zmlúv, ktoré bude ministerstvo školstva uzatvárať aj so súkromnými školami, schvaľovať ich musí vláda.
Podľa ministerky investícií Veroniky Remišovej (Za ľudí) sú súkromné vysoké školy najproblematickejšie.
„Boli založené na dosiahnutie zisku a v nejakých prípadoch predávajú diplomy. Školy ako firmy sa neosvedčili. V súčasnosti máme problém práve so súkromnými vysokými školami, predávajú tituly absolventom bez tlaku na kvalitu,“ uviedla.
Druhá pripomienka bola v rámci schvaľovania majetku, ktorý má schvaľovať správna rada univerzity.
„S pánom ministrom sme sa dohodli, že sa v parlamente upravia dve veci. Právo veta na členov správnej rady a riadenie vysokých škôl ako firiem,“ dodala.
Novela by mala byť účinná od 1. apríla 2022.
