Spisovateľka Hela Volanská pochádza z Poľska. Počas druhej svetovej vojny bola v koncentračnom tábore. Komunisti jej zase v čase normalizácie zakázali publikovať. Vo štvrtok (23. 12.) uplynulo 25 rokov od jej smrti.
Do slovenskej literatúry vstúpila koncom 40. rokov 20. storočia ako autorka vojnových próz Stretnutia v lesoch (1948) a Tajomstvo (1950), ku ktorým neskôr pripojila knihu reportáží Kvet paprade (1961) o návšteve Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a poviedkovú knihu Planéty (1965) o návšteve na Kube.
Román Domino (1966) čerpá námety zo života poľskej emigrácie v austrálskom Sydney. Skúsenosti z lekárskeho prostredia Volanská spracovala v románoch Jed (1957) a Siahni si, ako to bolí (1970). V čase normalizácie mala od komunistov zákaz publikovať.
Hela Volanská sa narodila 5. decembra 1912 ako Chaja Wolfowitzová v židovskej rodine v Lodži v Poľsku. Po rôznych komplikáciách sa jej podarilo v roku 1940 v Bratislave vyštudovať lekársku fakultu.
Posledné dielo
Po krátkej praxi na chirurgickom oddelení v žilinskej nemocnici skončila ako ilegálna komunistka v Ilave a potom ako židovka v koncentračnom tábore v Novákoch. Po úteku sa zúčastnila Slovenského národného povstania (SNP). V Prahe žila od roku 1946. Písala v slovenčine.
Najplnšie a umelecky najúčinnejšie sa o svojich traumatizujúcich životných skúsenostiach Hela Volanská vyjadrila vo svojej poslednej próze Ako na cudzej svadbe. Autobiografický román vznikal v Prahe v 70. rokoch 20. storočia v čase, keď autorka nemohla publikovať. Vyšiel najskôr ako jeden z mála samizdatov v slovenčine pod názvom Concordia roku 1987.
V nemeckom preklade Wie auf einer fremden Hochzeit vyšiel v roku 1990. Po česky vyšiel pod názvom Cizí svatba v roku 1991. Na Slovensku vyšiel pod názvom Ako na cudzej svadbe v roku 2009.
Spisovateľka Hela Volanská zomrela v Prahe 23. decembra 1996. Dožila sa 84 rokov.
