Ruská ekonomika sa ukázala v čase pandémie ochorenia COVID-19 „byť pripravenejšia na takéto šoky“ ako ekonomiky iných štátov a rýchlejšie sa obnovuje po tom, čo klesla len o tri percentá. Povedal to vo štvrtok (23. 12.) ruský prezident Vladimir Putin na svojej výročnej tlačovej konferencii.
Putin pripustil, že tento rok možno očakávať 8-percentnú mieru inflácie, čo je dvojnásobok oproti štvorpercentnému inflačnému cieľu ruskej centrálnej banky. Šéf Kremľa ale podčiarkol, že aj inde vo svete je problém s infláciou a inflačné ciele sa nedarí napĺňať.
„Napríklad v USA je inflácia 6 percent, čo je trojnásobok inflačného cieľa. U nás je inflácia 8 percent, čo je iba dvojnásobok,“ upozornil prezident.
Vo svojej reči sa však sústredil predovšetkým na úspechy: tento rok očakáva hospodársky rast na úrovni 4,5 % a zvýšenie reálnych príjmov občanov o 3,3 %, čo je však priemer a „prirodzene sa to netýka všetkých kategórií občanov“. Rezervy krajiny podľa prezidenta sú 625,5 miliárd dolárov (vyše 539 miliárd eur).
Pandémia covidu
K otázke, či Rusko na prekonanie pandémie bude musieť zaočkovať celú populáciu o veľkosti asi 146 miliónov ľudí, Putin poznamenal, že potrebná je kolektívna imunita na úrovni 80 %, niektoré štáty ale už hovoria o potrebe zaočkovať 90 % populácie.
Aktuálna úroveň zaočkovanosti v Rusku je 59,4 %, dodal Putin a opäť apeloval na svojich spoluobčanov, aby využili možnosť nechať sa očkovať.
V Rusku za uplynulých 24 hodín pribudlo 25 667 nových prípadov nákazy koronavírusom a 1 002 úmrtí pacientov s covidom, oznámil vládny krízový štáb. Od začiatku pandémie sa nakazilo viac ako 10 miliónov Rusov. Počet obetí pandémie v Rusku podľa výpočtu agentúry Reuters prekročil 600 000, čo stavia krajinu na tretiu priečku za Spojenými štátmi a Brazíliou.
Rusko-ukrajinský konflikt
Putin dal tiež vo štvrtok najavo, že považuje Ukrajinu a Západ za vinníkov terajšieho rastu napätia v Európe, Rusko podľa neho len reaguje na vznikajúce hrozby a teraz sa obáva, že ukrajinská vláda chystá ďalšiu vojenskú operáciu proti proruským separatistom v Donbase na východe krajiny.
Kyjev a Západ sa naopak obávajú hromadenia ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach ako možnej predzvesti ruského vpádu na Ukrajinu. Putin však ocenil „veľkú pozitívnu reakciu“ na ruské návrhy, požadujúcu od Západu bezpečnostné záruky.
„Teraz je lopta na ich strane,“ povedal Putin na adresu západných krajín, ktorým Kremeľ v minulých dňoch predložil sériu návrhov týkajúcich sa bezpečnostných otázok.
Rusko požaduje od USA a NATO právne záväzné záruky, ktoré majú napríklad zabezpečiť, že sa NATO nerozšíri ďalej na východ a že v krajinách susediacich s Ruskom nerozmiestnia zbrane ohrozujúce Rusko. Podľa Putina bola prvá americká reakcia ústretová a diplomati by sa k rokovaniam mohli stretnúť už na začiatku budúceho roka v Ženeve.
„Teraz vzniká pocit, že Ukrajinci chystajú tretiu vojenskú operáciu,“ vyhlásil Putin, ktorý za začiatok rastu napätia označil „štátny prevrat“ v Kyjeve vo februári 2014, po ktorom nasledovala ruská anexia Krymu a vypuknutie proruského povstania v Donbase. V prípade Krymu muselo Rusko podľa Putina reagovať na žiadosti o ochranu.
