Česká politička a právnička je aj v súčasnosti symbolom boja za slobodu. Prípad Milady Horákovej patrí k najznámejším vykonštruovaným politickým procesom v Československu z 50. rokov 20. storočia.
Milada Horáková, rodená Králová, sa narodila 25. decembra 1901 v Prahe-Královských Vinohradoch. Vyštudovala právnickú fakultu Univerzity Karlovej.
V roku 1924 sa stretla so zakladateľkou Ženskej národnej rady (ŽNR) Františkou Plamínkovou a začala tam tiež pracovať. Krátko po skončení štúdia sa vydala za Bohuslava Horáka, ktorý pracoval v Československom rozhlase.
Neušla pozornosti gestapa
Po skončení štúdií nastúpila na Ústredný sociálny úrad pražského magistrátu a v roku 1929 sa stala členkou Českej strany národno-sociálnej (ČSNS). Stále však pracovala pre ŽNR.
Pripravovala legislatívne návrhy smerujúce k riešeniu postavenia nevydatých žien, nemanželských detí, k zlepšeniu postavenia žien v rodinnom práve či v robotníckych profesiách.
V roku 1939 museli vydaté ženy v štátnych službách zo zákona odísť do penzie, aby uvoľnili miesta pre ľudí odsunutých z územia, ktoré bolo v dôsledku predvojnových udalostí pripojené k Nemeckej ríši, Horáková tak prišla o prácu. V tomto období sa zapojila do odbojovej činnosti, cez ŽNR organizovala sociálnu pomoc.
Neušla však pozornosti gestapa a internovali ju vo väznici na Pankráci a na Karlovom námestí, neskôr ju previezli do Malej pevnosti v Terezíne. V roku 1944 ju súd v Drážďanoch odsúdil na osem rokov väzenia.
Oslobodili ju v roku 1945 a vrátila so do Prahy. Vstúpila do obnovenej ČSNS a stala sa členkou jej vedenia. Obnovila tiež činnosť ŽNR pod novým názvom Rada československých žien (RČŽ).
V roku 1946 sa stala poslankyňou československého parlamentu, kritizovala činnosť ľudových súdov aj zahraničnej politiky.
Zmanipulovaný proces
Krátko po tom, čo sa komunisti v roku 1948 dostali k moci, začali s vykonštruovanými monsterprocesmi. Jednou z prvých obetí justičných vrážd sa stala práve Milada Horáková.
„Milada Horáková sa stala symbolom, už bola ako symbol vybratá do tohto procesu. Stelesňovala mnohé kvality, o ktorých sa predpokladalo, že komunisti si nedovolia na niekoho takéhoto zaútočiť. Bola to žena, bola to matka, mala kontakty, mala známosti, bola vážená na medzinárodnom poli a na toto všetko v jednej osobe dokázali zaútočiť naraz,“ uviedla pre RTVS historička Marína Zavacká z Historického ústavu SAV.
V národnom zhromaždení sa stala poslankyňou a po februári 1948 bola nútená svoju prácu opustiť. V máji roku 1950 Horákovú zatkli a začal sa zmanipulovaný proces.
Proces trval od 31. mája do 8. júna 1950. Proti pripravovanej poprave demonštrovali aj Albert Einstein, britský premiér Winston Churchill, manželka amerického prezidenta Eleanor Rooseveltová a mnohí ďalší.
„Toto bol vyrobený proces, v ktorom potrebovali varovať všetkých ostatných, že takto dopadnete, ak nám budete prekážať,“ povedal novinár Daniel Anýž.
Komunistický režim československú političku v zinscenovanom procese za vymyslenú špionáž a vlastizradu odsúdil k trestu smrti a popravil krutým spôsobom. Političku popravili 27. júna 1950 vo väznici na Pankráci, zomrela udusením. Popol rodine nevydali.