Jedným z najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov v 2. polovici 19. storočia bol Ivan Branislav Zoch. Autor vyše 270 vedeckých prác sa venoval aj prekladateľstvu a popularizácii vedeckých poznatkov.
Zoch sa narodil 24. júna 1843 v Jasenovej. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici v rokoch 1854-1963. Potom prešiel do Tešína a Šopronu. Maturoval v Levoči a od roku 1863 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej vo Viedni, kde sa venoval štúdiu prírodných vied.
Vzdelanie si doplnil na univerzitách v Mníchove, Heidelbergu a Erlangene. Z vlastnej iniciatívy chodil na prednášky z chémie, geológie, geografie a medicíny.
Dizertačnú prácu z oblasti akustiky obhájil v roku 1866 a v tom istom roku sa stal profesorom matematiky a fyziky na Slovenskom patronátnom gymnáziu v Revúcej. Zaslúžil sa tam o rozvoj vyučovania prírodovedných predmetov, vybudoval fyzikálny kabinet a tiež sa značne pričinil o výstavbu novej budovy gymnázia.
Hodiny telocviku na školách
Milovník športu zaviedol aj hodiny telocviku na školách. Na revúckom gymnáziu napísal aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska pod názvom Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národné školy. Obsahuje 140 vlastnoručne kreslených obrázkov. Učebnicu vyhotovil a vydal vlastným nákladom.
Jeho priekopnícky telocvičný systém bol na svoje obdobie prepracovaný a moderný. K cvičeniam pridal náradie, ale aj atletickú disciplínu, ľudový tanec, hry aj turistiku, čím sa snažil smerovať ku komplexnosti a všestrannosti.
Veľkou oporou v tomto smere mu bol však aj samotný riaditeľ školy. Práve za pomoci Samuela Ormisa dokázal zhotoviť telovýchovné náčinie a náradie.
Preložil román Dom v stráni
Po zatvorení revúckeho gymnázia v roku 1874 sa až do roku 1876 živil príležitostnými prácami. Potom na pozvanie biskupa Strossmayera Zoch odišiel do bývalej Juhoslávie, kde pôsobil na gymnáziu v Osijeku a v Sarajeve.
S manželkou Milinou preložil do chorvátčiny román Dom v stráni Martina Kukučína. Po siedmich rokoch pôsobenia v Osijeku sa stal riaditeľom gymnázia v Petrinije, tu založil meteorologickú stanicu. V roku 1908 odišiel do penzie k bratovi do Modry.
Prvá učebnica fyziky v slovenčine
Zochovým najrozsiahlejším dielom je Hrvatska enciklopedija (Encyklpédia Chorvátska) I a II. Napísal stredoškolské učebnice – Psychológia (1871), Počiatky názornej merby (1873). Jeho dielo Physika čili silozpyt (1869) sa považuje za prvú slovensky napísanú stredoškolskú učebnicu fyziky. Koncipoval ju moderne, má l84 strán a 284 obrázkov.
Pedagóg prejavil záujem aj o astronómiu, botaniku a zoológiu. Znalosť mnohých vedných odborov aplikoval v prácach o človeku.
V literárnej oblasti sa zameral na tvorbu anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod. Zostavil aj zbierku divadelných hier pre mládež.
Popularizátor vedeckých poznatkov zomrel 27. decembra 1921 v Modre vo veku 78 rokov.
