Nemecko-americká herečka Marlene Dietrichová sa stala vďaka svojej kráse, zmyselnosti i talentu jednou z najväčších hviezd filmového plátna. Od jej narodenia uplynulo 120 rokov.
„Má pohlavie, ale nie konkrétny rod. Postavy, ktoré hrá, milujú moc a nosia nohavice. Jej mužnosť oslovuje ženy a jej sexualita mužov,“ uviedol britský divadelný kritik Kenneth Tynan na margo herečky, ktorá sa presadila aj za oceánom.
Vážnu hudbu vymenila za kabaret
Marlene Dietrichová, pôvodným menom Marie Magdalene Dietrich, sa narodila 27. decembra 1901 v Berlíne – Schönebergu do dobre situovanej rodiny policajného dôstojníka, ktorý zomrel keď bola ešte dieťa.
Marlene navštevovala súkromné hodiny angličtiny i francúzštiny a učila sa hrať na husle.
Na profesionálnu dráhu koncertnej umelkyne sa pripravovala na hudobnej škole vo Weimare. Vážnu hudbu však vymenila za kabaretné spevácke vystúpenia a uplatnenie hľadala aj v herectve či v modelingu.
V roku 1921 sa zapísala do divadelnej školy významného nemeckého režiséra Maxa Reinhardta a stala sa súčasťou jeho divadelnej spoločnosti. V roku 1923 upútala pozornosť asistenta réžie Rudolfa Siebera, ktorý jej ponúkol menšie filmové úlohy a o rok na to aj manželstvo. Napriek tomu, že sa dvojica oficiálne nerozviedla, od roku 1929 žili oddelene.
„Láska je pre ženu zrkadlo, v ktorom hľadá svoj vlastný náprotivok.“
Marlene Dietrichová
Veľká herecká príležitosť pre Dietrichovú prišla s úlohou pôvabnej kabaretnej tanečnice Loly v jednom z prvých zvukových filmov Modrý anjel (Der blaue Engel, 1930).
Režisér Josef von Sternberg nakrútil snímku o starnúcom profesorovi, ktorý podľahne zhubnej vášni k umelkyni na motívy románu Heinricha Manna Profesor Nečin.
Dietrichová po svojom hereckom úspechu odcestovala so Sternbergom do Ameriky, kde uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Paramount Pictures. Režisér a herečka spolupracovali aj na ďalších filmoch. Medzi ne patrí romantická dráma s názvom Marocco (Maroko, 1930).
Ako speváčka v nočnom klube po boku Garyho Coopera si za svoj výkon vyslúžila nomináciu na Oscara.
Luxusnú kurtizánu stvárnila v dráme Šanghajský expres (Shanghai Express, 1932), útrapy ľudí počas hospodárskej krízy v 30-tych rokoch minulého storočia zachytil Sterneberg v snímke Plavovlasá Venuša (Blonde Venus, 1932) s Dietrichovou v titulnej úlohe.
Ruskú vládkyňu Katarínu II. si zahrala v historickom filme The Scarlet Empress (Červená cárovná, 1934) a o rok na to účinkovala v dráme, ktorá je v českom preklade známa ako Žena a tatrman (The Devil Is a Woman, 1935). Filmový tvorca nemeckého pôvodu Ernst Lubitsch jej ponúkol úlohu v melodráme Anděl (Angel, 1937).
V komediálnom žánri sa predstavila vo filme Pokušenie (Desire, 1936) či vo westernovej komédií Vzpoura žen (Destry Rides Again, 1939).
Hitler ju žiadal, aby sa vrátila do Nemecka, odmietla
Napriek tomu, že samotný Adolf Hitler požiadal hollywoodsku hviezdu, ktorá v roku 1937 získala americké občianstvo, aby sa vrátila do Nemecka, Dietrichová ponuku odmietla.
V jednom z rozhovorov vodcu Tretej ríše dokonca označila za idiota. Snímky, kde hrala, boli v jej rodnej krajine na istý čas zakázané.
„Obliekam sa kvôli imidžu. Nie pre seba, nie pre verejnosť, nie pre módu, nie pre mužov.“
Marlene dietrichová
V období druhej svetovej vojny vystupovala pre amerických vojakov v Európe a v Afrike. V povojnových rokoch pôsobila ako kabaretná speváčka a performerka po celom svete. Veľký úspech zaznamenali jej vystúpenia v Las Vegas.
Taktiež si zahrala vo filmoch ako napríklad Zahraničná aféra (A Foreign Affair, 1948), extravagantnú divadelnú hviezdu zosobnila v snímke Alfreda Hitchcocka Hrůza na jevišti (Stage Fright, 1950) a k jej známejším filmom patrí aj Príbeh z Monte Carla (The Monte Carlo Story, 1956).
Oscarový režisér Billy Wilder ju v roku 1957 obsadil do kriminálneho thrilleru, ktorý vznikol podľa predlohy diela Agathy Christie s názvom Svědek obžaloby (Witness for the Prosecution).
Za výkon chladnej a odmeranej pani Voleovej bola nominovaná na Zlatý glóbus. Diváci ju mohli vidieť aj v krimi Dotyk zla (Touch of Evil, 1958) či v oscarovej historickej dráme režiséra Stanleyho Kramera Norimberský proces (Judgment at Nuremberg, 1961).
Po boku hudobníka Davida Bowieho si barónku von Semeringovú zahrala v nemeckej dráme Krásný gigolo, úbohý gigolo (Just a Gigolo, 1978). Koniec vo svete šoubiznisu pre ňu znamenala zlomenina nohy, ktorú utrpela v roku 1979.
Posledné roky svojho života strávila pripútaná na lôžko. Zomrela 6. mája 1992 v Paríži vo veku 90 rokov.
