Johannes Kepler bol tvorcom troch základných zákonov, ktoré popisujú a vysvetľujú pohyb planét v Slnečnej sústave. Od narodenia nemeckého astronóma, fyzika, teológa, ale tiež hudobného skladateľa uplynie 450 rokov.
Johannes Kepler sa narodil 27. decembra 1571 v mestečku Weil, ktoré je v súčasnosti súčasťou nemeckého Stuttgartu. V roku 1577 pozoroval ako 6-ročný neperiodickú Veľkú kométu a ako 9-ročný sledoval mesačné zatmenie. Aj tieto zážitky ho priviedli k záujmu o astronómiu. Následkom kiahní však mal oslabený zrak aj ruky, čo limitovalo jeho možnosti uplatnenia.
Teológiu, matematiku a astronómiu vyštudoval na univerzite v Tübingene. Tam sa stretol s učením Ptolemaia a predovšetkým svojho predchodcu, poľského učenca Mikuláša Koperníka, ktorý ako jeden z prvých poprel cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru. Kepler sa stal zástancom heliocentrizmu a považoval Slnko za centrum všetkej energie vo vesmíre.
Cisársky matematik aj dvorný astronóm
Niektoré z myšlienok, ktorými sa zaoberal počas štúdia, nakoniec zverejnil v diele Mysterium Cosmographicum publikovanom v roku 1596, teda niečo vyše roka po jeho príchode do Grazu, kde pôsobil ako učiteľ matematiky na evanjelickej škole.
Neskôr sa Kepler stal asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma Tycha de Brahe a začal pôsobiť ako cisársky matematik a dvorný astronóm českého cisára Rudolfa II.
Neskôr sa Kepler stal asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma Tycha de Brahe a začal pôsobiť ako cisársky matematik a dvorný astronóm českého cisára Rudolfa II. Samotársky a nepriebojný Kepler bol dokonca obviňovaný, že otrávil Tycha de Brahu, ktorého smrť je dodnes nejasná.
V rokoch 1600 – 1612 pôsobil v Prahe, čo bolo najplodnejším a najšťastnejším obdobím v jeho živote. „Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu, že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo,“ povedal o svojej pražskej ére.
Zo záznamov Tycha de Brahe sa podarilo Keplerovi matematicky určiť, že obežná dráha planéty Mars predstasvuje elipsu. Priviedlo ho to k poznaniu, že po takýchto dráhach obiehajú aj ostatné planéty vrátane Zeme. Túto teóriu popísal vo svojej práci Astronomia nova (1609) a sformuloval do prvých dvoch zákonov pohybu planét.
Keplerove zákony
Podľa prvého zákona sa planéty pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc (teda s malou excentricitou), pričom v ich spoločnom ohnisku je Slnko.
Druhý zákon hovorí, že plochy opísané sprievodičmi planéty (spojnica od Slnka k planéte) za jednotku času sú konštantné.
Podľa tretieho zákona pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných poloosí – tento poznatok publikoval Keppler v diele De Harmonice Mundi v roku 1619.
Definovaním týchto základných zákonov Johannes Keppler tiež otvoril cestu k skúmaniu gravitácie a k sformulovaniu gravitačného zákona, čo sa neskôr podarilo Isaacovi Newtonovi. Bohatstva a uznania sa za svoje teórie nedočkal a musel si potupne privyrobiť vyrábaním horoskopov.
Johannes Kepler zomrel po zápale pľúc 15. novembra 1630. Popri svojich planetárnych zákonoch, ktorými vstúpil do dejín svetovej vedy, sa zaoberal aj optickými javmi, či priestorovým videním človeka.