Pred 165 rokmi – 28. decembra 1856 – sa v americkom Stauntone narodil 28. prezident Spojených štátov a nositeľ Nobelovej ceny za mier Thomas Woodrow Wilson.
Vyrastal v rodine presbyteriánskeho kazateľa, čo malo výrazný vplyv na jeho charakter. V rodine vládli prísne mravy založené na princípe zodpovednosti za vlastné individuálne konanie, ktoré však malo slúžiť na prospech celej spoločnosti.
Štúdia práva, politológie či dejín USA začal na Davidson College, kde strávil rok. Pokračoval na prestížnej Princetonskej univerzite (Princeton University), kde dosiahol bakalársky titul. Úplné právnické vzdelanie si dokončil na univerzite vo Virgínii.
Pred politikou bol akademikom
Po skočení štúdií sa určitý čas živil ako advokát, ale táto práca ho až tak nenapĺňala, tak sa prihlásil na postgraduálne (doktorandské) štúdium politológie, ktoré absolvoval na Univerzite Johnsa Hopkinsa.
V roku 1885 mu vyšla kniha Vláda Kongresu (Congressional Government), v ktorej analyzoval ťažkosti vyplývajúce z oddelenia zákonodarnej a výkonnej moci v USA. V knihe obhajoval právomoci amerického prezidenta koordinovať prácu amerického Kongresu.
Po vydaní knihy začal učiť na rôznych vysokých školách až sa v roku 1890 etabloval na Princetonskej univerzite, na ktorej v rokoch 1902 až 1910 pôsobil ako rektor. Ako rektor zavádzal mnohé reformy, vďaka ktorým si získal imidž pokrokovo zmýšľajúceho človeka.
Nebol favoritom volieb
A práve takého človeka hľadala Demokratická strana na post guvernéra štátu New Jersey. Aj na poste guvernéra sa Wilson nevzdal svojho reformátorského úsilia, ktoré ho priviedlo až ku kandidatúre na prezidenta USA.
Do volieb nevstupoval ako favorit. Jeho výhodou však bolo, že sa Republikánska strana rozštiepila a predchádzajúci, republikánsky prezident William Howard Taft, dostal iba 19 percent hlasov. Najvážnejším Wilsonovým protikandidátom sa tak stal bývalý republikán a zakladateľ odštiepeneckej Pokrokovej strany Theodore Roosevelt.
Napokon Wilson, aj keď tesne, voľby vyhral a v roku 1913 sa stal 28. prezidentom USA. Ním sa založila takzvaná tradícia „veľkých mužov“ Demokratickej strany, ktorí stáli v 20. storočí na čele USA v krízových obdobiach – Franklin Delano Roosevelt počas druhej svetovej vojny a John Fitzgerald Kennedy v čase studenej vojny.
Pacifista viedol krajinu vo vojne
Počas jeho prezidentovania, ktoré trvalo do roku 1921, sa Spojené štáty americké aj vďaka jeho reformám, ale aj známemu pacifizmu, vypracovali na svetovú veľmoc. V čase jeho prezidentského úradu vypukla prvá svetová vojna (1914 až 1918). Po vypuknutí vojny zostali USA pod jeho vedením neutrálne.
V roku 1916 vystúpil prezident Wilson s posolstvom, v ktorom vyzval všetky štáty vedúce vojnu, aby zastavili vojenské operácie a aby sa vojna skončila všeobecným mierom, v ktorom by nebolo ani víťazov, ani porazených. Wilson sa ponúkol ako sprostredkovateľ kompromisného mieru.
Jeho neutrálny postoj k vojne sa zmenil koncom roku 1916, keď Nemecko prešlo k ponorkovému spôsobu boja a potopilo aj niekoľko amerických obchodných lodí.
Wilson, ktorého zvolili roku 1916 po druhýkrát za prezidenta, predstúpil v apríli 1917 pred Kongres a žiadal súhlas na vyhlásenie vojny Nemecku. Kongres súhlasil a USA vstúpili do vojny po boku Dohody.
Z USA chcel urobiť veľmoc
Ani účasť vo vojne nezmenila Wilsonove názory a snahu urobiť z USA hlavného svetového arbitra. Americký prezident začal vo svojich prejavoch načrtávať kontúry budúceho sveta, ktorý mal byť svetom bez vojen, založenom na zásadách slobody, spravodlivosti, na právach jednotlivcov i národov. Vyvrcholením týchto snáh bolo zverejnenie mierového programu z roku 1918, známeho ako Wilsonových štrnásť bodov.
Po skončení vojny víťazná Dohoda formálne vychádzala zo zásad, ktoré vytýčil Wilson, ale na mierových rokovaniach sa jeho plán nepresadil. V roku 1919 sa aj sám Wilson zo zdravotných dôvodov stiahol nielen z mierových rokovaní, ale postupne aj z verejného života. Prezidentské voľby v roku 1920 vyhral republikán Warren Gamaliel Harding, ktorý Wilsona vystriedal v marci 1921.
Prezident – vizionár, mierotvorca a nositeľ Nobelovej ceny za mier Thomas Woodrow Wilson zomrel 3. februára 1924.
