Pred 15 rokmi, 30. decembra 2006, popravili v Bagdade bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna. Mal 69 rokov. Za jeho vlády v rokoch 1979 – 2003 podľa odhadov zabili pri rôznych čistkách a genocídach najmenej štvrť milióna ľudí.
Dramatický koniec života
Koniec jeho života bol značne dramatický. Jeho režim sa zrútil 9. apríla 2003 po tom, čo americko-britské sily ovládli Bagdad. Jeho dvoch synov Udaja a Kusaja zabili v júli 2003 pri operácii americkej armády v Mosule na severe krajiny.
Saddáma zadržali americkí vojaci 13. decembra 2003 v pivnici jednej farmy v dedine južne od mesta Tikrít. V novembri 2006 ho iracký tribunál v Bagdade odsúdil na trest smrti obesením za podiel na masakre šiitov v Dudžaíle v roku 1982.
Pochovali ho v rodnej dedine
Popravili ho na základni irackej armády v Bagdade, pochovali na rodinnom pozemku v rodnej dedine Audža v oblasti Tikrítu severne od Bagdadu.
Saddám Husajn sám seba dlho pasoval do úlohy hrdinu, ktorý privedie Arabov k moci a sláve. Hovoril si „meč Arabov“.
Znalec Saddáma a jeho životopisec Efraim Karsh popísal diktátorovo životné krédo takto: „Nikomu nemôžeš veriť, zaútoč, kým zaútočí na teba, vraždi, aby si prežil“. Bol vraj niečo medzi Hitlerom a Stalinom, napoly paranoik, napoly chladne kalkulujúce monštrum konajúce iba s jediným cieľom – udržať sa pri moci.
Keď mal 20 rokov, stal sa nájomným vrahom
Saddám sa narodil 28. apríla 1937 v chudobnej rodine v dedine Audža v oblasti Tikrítu. Keď mal 20 rokov, vstúpil do strany Baas a stal sa jej nájomným vrahom.
V októbri 1959 ho odsúdili na trest smrti za pokus o atentát na premiéra Abdula Karíma Kásima. Saddám, ktorý mal zranenú nohu, utiekol do Sýrie a potom do Egypta. Do Iraku sa vrátil vo februári 1963 po prevrate.
V júli 1968 spoluorganizoval vojenský prevrat strany Baas, po ktorom prevzala moc Rada revolučného vedenia (RRV) a Saddám sa stal námestníkom jej predsedu. Od júla 1979 bol prezidentom, premiérom i šéfom RRV.
Jeho rozhodnutia privodili smrť mnohým
V septembri 1980 poslal vojská do Iránu, čím začala iracko-iránska vojna, ktorá si do augusta 1988 vyžiadala milión obetí.
V roku 1982 stál za masakrom asi 150 šiitov v mestečku Dudžaíl (asi 80 kilometrov severne od Bagdadu), v rokoch 1987 – 1988 za likvidačnou operáciou Anfál proti Kurdom na severe Iraku (zahynulo viac ako 180 000 osôb) či v marci 1988 nariadil chemicky bombardovať kurdské mestečko Halabdža (zomrelo viac ako 5 000 ľudí).
V auguste 1990 obsadil Kuvajt, v roku 1991 čelil útoku spojencov na čele s USA vo vojne v Perzskom zálive za oslobodenie Kuvajtu (operácia Púštna búrka, ktorá si vyžiadala asi 145 000 mŕtvych). V marci 1991 brutálne potlačil kurdské a šiitské povstanie.
Problémy odzbrojenia Iraku prerástli v krízu v priebehu roku 2002, keď prezident USA George Bush začal požadovať, aby Irak ukončil výrobu zbraní hromadného ničenia a splnil rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. To viedlo k invázii do Iraku a jeho zvrhnutiu v roku 2003.
To, že Irak vyrábal zbrane hromadného ničenia, sa nepotvrdilo.
Údajne napísal tri knihy
Saddám napísal knihu Zabíba a král (2000). „Som veľký vodca. Musíš ma počúvať. A nielen to – musíš ma milovať,“ hovoril kráľ svojej obdivovateľke v románe. Kráľ mal byť obrazom Saddáma, Zabíba vraj zosobňuje iracký ľud.
V decembri 2001 vyšiel román Opevnený hrad. Hlavnou postavou tohto ďalšieho údajného Saddámovho románu je múdry vládca, bojujúci proti Kurdom, židom, kresťanom a demokratom. Vydal aj autobiografiu, v ktorej spomína na ranné detstvo.
