Bola mladá, bola chudobná a bola žena – a aj tak dokázala ovplyvniť chod európskych dejín tak, ako nikto pred ňou ani po nej. V sedemnástich rokoch pomohla Francúzsku zvíťaziť v dôležitých bitkách proti Angličanom, v devätnástich rokoch ju ako kacírku upálili.
Taká bola Jana z Arku, prezývaná Panna Orleánska, ktorá sa narodila 6. januára 1412, teda pred 610 rokmi, bola pritom veľmi zbožnou ženou a neskôr dokonca svätou.
Nadprirodzené hlasy
Od trinástich rokov údajne počúvala zvláštne nadprirodzené hlasy, ktoré pripisovala svojim obľúbeným svätým – svätej Kataríne, svätej Margite a archanjelovi Michaelovi.
„Jana sa štyri roky bránila tajomným hlasom. Napokon sa rozhodla, že bude konať. Potajomky ušla z rodičovského domu a odišla za hlasmi svojho svedomia na územie, ktoré bolo verné francúzskemu kráľovi,“ priblížil pred rokom pre Rádio Regina Východ cirkevný historik Peter Zubko.
Jana sa k nim modlila za záchranu Francúzska drancovanú anglickými žoldniermi v storočnej vojne (1337 až 1453).
„Vtedy sa jej krajina nachádzala v nepriaznivej politickej situácii. Celé nešťastie spočívalo v anglickej okupácii francúzskeho územia,“ vysvetlil Zubko.
Podľa zmluvy z Troyes si vládu nad Francúzskom nárokoval anglický panovnícky rod Lancasterov, zatiaľ čo francúzsky následník trónu Karol ovládal len územie južne od rieky Loiry.
Preverili ju teológovia
„Prišla som ako posol Boží, aby som pomohla kráľovi a kráľovstvu,“ povedala údajne Jana pri stretnutí s ním v Chinone vo februári 1429. Plánovala ho doviezť do Remešu a nechať korunovať kráľom Francúzska.
„Kráľ Janu prijal a vypočul si jej posolstvo. Vnímal ju ako minimálne zvláštnu ženu. Rozhodol sa, že to, čo mu hovorí, nechá preskúmať teológmi,“ hovoril ďalej pre RTVS Zubko.
Svojou priamosťou a nezlomnou vierou vo svoje vyššie poslanie za niekoľko týždňov presvedčila nerozhodného Karola k ťaženiu do Orleánsu. Ešte predtým ju ale preskúšala cirkevná komisia v Poitiers, či nie je čarodejnica, a uspela.
Mesto, ktoré už niekoľko mesiacov odolávalo náporu Angličanov, nakoniec oslobodila so zvereným vojskom 8. mája 1429. Víťazne si počínala aj v bitkách pri Jargeau, Meung sur Loire, Beaugency a na ďalších miestach.
V júli 1429 tak mohol byť Karol v remešskej katedrále korunovaný za francúzskeho kráľa Karola VII. „Pri korunovácii mala čestné miesto v remešskej katedrále,“ doplnil Zubko.
Závisť, zrada a poprava
Panna Orleánska prispela sériou víťazných bitiek k obratu v dlhoročnom konflikte. Podľa historikov bola skôr morálnym symbolom a dobrým vojenským stratégom ako bojovníčkou s mečom v ruke. K jej nevyhnutnej výbave vraj patrilo brnenie a biela štandarda s nápisom Jhesus Maria, kresbou Ježiša a ľalií – znakom francúzskeho kráľovstva.
V roku 1430 ju zrejme zradou zajali Burgunďania, ktorí ju predali anglickým spojencom. Panovník jej vďačil za mnohé, ale pre jej záchranu z najrôznejších dôvodov nič nepodnikol.
„Niektorí na ňu začali žiarliť. Videli, že prežíva vyššiu úctu, slávu a popularitu ako oni. Rozhodli sa, že ju odstavia. Keď po jednom neúspešnom boji utrpela zranenie a musela odísť, pretože nevládala bojovať, ušla z miesta, kde sa liečila, aby pomohla obliehanému mestu, čo sa jej stalo osudným, lebo ju tam zajali a držali v zajatí,“ skonštatoval cirkevný historik.
Dievča po drsnom inkvizičnom procese odsúdili a 30. mája 1431 upálili v Rouene na trhovisku ako kacírku. Pri svojej poprave Jana prekvapila nielen katov.
„Na rozdiel od iných žien, ktoré upaľovali na hranici, neplakala, nenadávala, nepreklínala a neťažkala si, čo bolo zvykom. Práve naopak, vzývala Božie meno a tu kati volali, pretože mali skúsenosti s takýmito prípadmi, že: ‚Upálili sme nesprávnu, upálili sme sväticu, budeme prekliati‘,“ zakončil Zubko.
Dnes je blahorečená
Blízko popraviska, kde bola upálená sv. Jana z Arku, stojí dnes pamätník a moderný kostol, ktorý je jej zasvätený. Ešte skôr – už v roku 1456, ju ale Karol VII. rehabilitoval. Prísnym vyšetrovaním sa zistilo, že bola odsúdená nespravodlivo.
Jej mýtus sa potom oživil koncom 19. storočia, keď Francúzsko po vojenských porážkach hľadalo nejakú „ikonu“ – Jana sa stala symbolom základov republiky.
V roku 1909 ju blahorečili a o 11 rokov neskôr ju pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätú, pretože potreboval zlepšiť vzťahy Vatikánu s Parížom. Nijako nevadilo, že sa jej pozostatky nezachovali, ako to vyžadovalo cirkevné právo. Svätici udelili generálny pardon.
Život tejto francúzskej svätice opísali v mnohých knihách, piesňach a filmoch – napríklad aj v tom od francúzskeho režiséra Luca Bessona z roku 1999, v ktorom si Janu z Arku zahrala Milla Jovovichová.
