Prominentný francúzsky maliar Francois Pascal Simon Gérard bol obľúbeným portrétistom francúzskeho cisára Napoleona Bonaparteho. Zomrel 11. januára pred 185 rokmi.
Gérard sa narodil 12. marca 1770 (niektoré zdroje uvádzajú aj 4. máj ako dátum narodenia) v Ríme, kde jeho otec pracoval na francúzskom veľvyslanectve. Jeho matka bola Talianka.
Vo veku 12 rokov sa dostal na umeleckú školu v Paríži. Encyklopédia Britannica píše, že po skončení štúdia pracoval v štúdiách sochára Augustina Pajoua, historického maliara Nicolasa-Guya Breneta či neoklasicistického maliara Jacquesa-Louisa Davida.
V roku 1789 sa zúčastnil súťaže o cenu Prix de Rome, ktorú si však odniesol jeho kamarát a maliar Anne-Louis Girodet de Roussy-Trioson. O rok neskôr sa znovu prihlásil, no smrť jeho otca mu prekazila dokončiť dielo. S matkou odišiel naspäť do Ríma.
Do Paríža sa vrátil v roku 1791, no pre chudobu musel prerušiť štúdium a zamestnať sa. V roku 1794 získal prvé ocenenie za obraz „The 10th of August„ a odvtedy sa mu začalo dariť. Veľmi známym je aj jeho obraz „Bélisaire“ z roku 1795, no vďaka portrétu Napoleonovej matky, známej ako Madame Mère (1799), sa stal jedným z popredných portrétistov vtedajšej doby.
Sedelo pred ním mnoho popredných osôb a lídrov vtedajšieho cisárstva i nasledujúceho obdobia Reštaurácie pod taktovkou rodu Bourbonovcov. Jeho šarmu podľahli aj Madame de Staël, George Canning, Talleyrand či Arthur Wellesley (1. vojvoda z Wellingtonu).
Slávny a bohatý Gérard začal mať výčitky, že zanechal svoje pôvodné ambície. Začal sa venovať historickej maľbe, ktorá mala v tom období väčšiu prestíž než portréty.
K jeho najvýznamnejším maľbám tohto štýlu patria Bataille d’Austerlitz (1810) či L’Entrée d’Henri IV à Paris (1817), ktorým vzdal hold kráľovi Ľudovítovi XVIII. Po tomto úspechu však jeho tvorba začala upadať na úkor vzostupujúcej školy romantizmu.
Gérard sa stával čoraz mrzutejším a znechutenejším. Júlová revolúcia v 1830 pridala na jeho nepokoji. Zomrel 11. januára 1837 po troch dňoch horúčky.
Gérarda si ľudia pamätajú najmä pre jeho portréty. Zub času sa odrazil na farbe jeho obrazov, no jeho maľby aj naďalej ukazujú čistotu línie. Portréty žien sú obzvlášť špeciálne svojou panenskou jednoduchosťou a úprimnosťou výrazu.
K jeho študentom patril aj nemecký maliar, zástupca düsseldorfskej maliarskej školy, Heinrich Christoph Kolbe.
