Pred 40 rokmi, 17. januára 1982, zomrel v Moskve vo veku 74 rokov ruský prozaik a básnik Varlam Tichonovič Šalamov, ktorý strávil v sovietskom gulagu 17 rokov. Jeho prozaické spomienky – najznámejšie sú Kolymské poviedky – sú neľútostným pohľadom na často až ťažko pochopiteľné a absurdné situácie, ktoré sprevádzali život či živobytie v sovietskych pracovných táboroch.
Kolymské poviedky, ktoré napísal v rokoch 1954 až 1978, boli prvýkrát publikované v angličtine na Západe, v ruštine vyšli až v čase perestrojky v roku 1987.
Novinár, básnik a prozaik Šalamov sa narodil 18. júna 1907 vo Vologde v severozápadnom Rusku. Prvýkrát ho uväznili v roku 1929 na tri roky za šírenie Leninovho závetu neodporúčajúceho Josifa Stalina za jeho nástupcu.
V roku 1937 bol znovu zatknutý a za „kontrarevolučnú trockistickú činnosť“ a odsúdený na päť rokov s výkonom trestu v sibírskej Kolyme. V roku 1943 bol za „protisovietsku agitáciu“ odsúdený na ďalší, desaťročný trest. Prepustený bol v roku 1951 a rehabilitovaný v roku 1956.
V roku 1972 sa ohradil proti nedovolenému exilovému publikovaniu svojich príbehov z gulagu. Priatelia a ctitelia z disidentských kruhov brali toto vyjadrenie ako morálne zlyhanie.
