Bol celosvetovo vážený polyhistor, ktorý vedeckej práci zasvätil celý svoj život a zanechal výrazný odtlačok v mnohých sférach vedeckého poznania.
Mikuláš Konkoly-Thege sa narodil 20. januára 1842 v Budapešti. Po skončení stredoškolského štúdia, začal študovať na Univerzite v Budapešti, potom pokračoval v štúdiu práva v Berlíne.
„Už vtedy si uvedomoval, že veda ho neuživí, čiže vyštudoval komerčné právo, zaujal pozíciu župného úradníka a vo voľnom čase sa pozeral na hviezdy,“ uviedol historik Vladimír Hronec pre Rádio Slovensko.
Po vysokoškolských štúdiách dvakrát podnikol cestu po najznámejších európskych observatóriách, aby sa zoznámil s ich výskumným programom a najmodernejším prístrojovým vybavením.
Vznik hurbanovskej hvezdárne
Ako píše Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), v roku 1867 začal Konkoly-Thege na rodinných majetkoch budovať sieť pozorovateľní s už vtedy dobrým prístrojovým vybavením, ktoré si nielen kúpil, ale aj sám konštruoval.
„Veľmi túžil po tom, aby mohol byť zamestnaný ako astronóm v Nemecku. No bolo to náročné, tak sa rozhodol založiť si sériu objektov, ktorými pozoroval počasie,“ dodal Hronec.
Tieto objekty možno považovať za najvýznamnejšie a najlepšie zariadené súkromné observatóriá, ktoré v tom čase v Európe existovali. Meteorologická stanica bola medzi prvými a jeho prvé údaje o počasí z Hurbanova (vtedy ešte nazývaného (Stará Ďala), mali byť zapísané práve v roku 1867.
V roku 1869 budoval astrofyzikálne observatórium postavením kupoly na balkóne svojho domu, ktorú dokončil na začiatku roka 1871 a následne v lete do nej nainštaloval prvé astronomické prístroje.
Hvezdáreň sa stala známou medzi astronómami z celého sveta. Týmto bola založená známa hurbanovská hvezdáreň, v súčasnosti Slovenská ústredná hvezdáreň.
„Jeho prvotným cieľom bolo vybudovať moderné astronomické pracovisko, ktoré by bolo schopné realizovať pozorovania na vysokej vedeckej úrovni,“ uviedol riaditeľ hvezdárne Marián Vidovenec.
Talentovaný a svedomitý
Výkazy z pozorovaní zasielal do Ústredného meteorologického ústavu vo Viedni, od roku 1872 potom do Budapešti do medzičasom vzniknutého Uhorského štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus.
Jeho práca v Starej Ďale bola cieľavedomá, plánovitá a dôsledná, a preto sa v roku 1890 stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus. Od tohto momentu sa veda o počasí v Uhorsku začala vyvíjať na novú úroveň.
Stal sa členom viacerých erudovaných spoločností, zvolili ho na niekoľko rokov aj za poslanca uhorského snemu, bohatá bola aj jeho publikačná činnosť. Venoval sa hre na klavíri, zaujímal sa aj o parné lokomotívy.
„Na lokomotívach vedel už ako chlapec zdokonaliť nejaké drobnosti. Uhorské lokomotívy sa líšili od anglických jeho vylepšeniami,“ uviedol Vidovec.
V roku 1899 celý svoj majetok, vrátane observatórií, daroval štátu. Zomrel 17. februára 1916 v Budapešti na zlyhanie srdca. Je pochovaný v Hurbanove.
