Evanjelický kňaz, národný buditeľ, slavista, obrodenecký básnik, filozof, filológ a etnograf Ján Kollár bol ideológom slovanskej vzájomnosti.
Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach na Slovensku. Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812-1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave.
Už ako študent poznal významné diela svetovej literatúry, spisy francúzskych encyklopedistov Rousseaua či Voltaira.
Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817-1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v nemeckom meste Jena. Od roku 1819 pôsobil v Pešti (v súčasnosti Budapešť), kde bol evanjelickým farárom.
Ideológ slovanskej vzájomnosti
Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho či Lajosa Kossutha, vtedy ešte Slovákov.
V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (spoznal ju v roku 1817). Jeho osobné kontakty s Ľudovítom Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval.
Počas a po revolučných udalostiach v rokoch 1848-1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom.
V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.
Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia.
„Ján Kollár si uvedomoval a poznal slávnu minulosť slovanských národov, na druhej strane videl trpkú súčasnosť, zlé postavenie Slovanov vo vtedajšej Európe,“ uviedol pre RTVS profesor Miloslav Vojtech.
Rozpor s Ľudovítom Štúrom
Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní.
Pri tvorbe zotrvával pri češtine. Tak vznikol rozpor medzi ním a Ľudovítom Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim. Pri písaní používal pseudonym Čechobratr Protištúrsky.
Prvým literárnym dielom poeta bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), vydaná v rokoch 1811-1812. Do slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým básnickou skladbou Slávy dcéra.
Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832.
Na dielo mala veľký vplyv aj láska, ktorú prežil k dcére evanjelického farára Frederike Schmidtovej.
Kollárove významné diela
Svoju lásku k ľudovej piesni prezentoval Ján Kollár v dvojdielnej zbierke Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách (Národné piesne slovenského ľudu v Uhrách). Dielo vyšlo v roku 1823 a 1827.
Podstatnú časť diela Jána Kollára tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje, akými sú Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské (1823), Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie (1828), úvaha O literarnéj vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slavskými (1836) a zborník Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).
V mladosti sa Ján Kollár venoval aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka, aneb, Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách, o rok neskôr Šlabikář pro dítky.
Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.
