Izolovanie chorých, kontroly pri vstupe do mesta, vydymovanie kostolov. Aj takto vyzeral život počas rozsiahlej morovej epidémie, ktorá zasiahla banské mestá na začiatku 18. storočia.
Ako sa banské mestá Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica vyrovnávali v minulosti s epidémiami moru a kiahní, RTVS zisťovala v Múzeu mincí a medailí v Kremnici.
Karol Otto Moller bol lekárom v Banskej Bystrici. Banským mestám adresoval odporúčanie, ako liečiť mor či ako postupovať pri jeho prevencii.
„Preventívne opatrenia sa týkali používania jednoduchých prostriedkov, a to hlavne borievkového dreva na vydymovanie, jedľového dreva a užívanie borievkových plodov, ktoré sa macerovali v octe. Ďalším takým preventívnym opatrením bolo, že nosili pri sebe protimorový ocot,“ hovorí Lucia Krchnáková, pamiatkarka z Múzea NBS Kremnica.
Pozrite si reportáž, ktorú pripravilo banskobystrické štúdio RTVS:
Bohatší si mohli dať v lekárňach predpísať lieky proti moru, ako napríklad bezoárovú tinktúru vyrobenú z bezoárového kameňa. Používal sa aj prášok z narvala, ktorý vtedy nazývali ako prášok jednorožca.
„Spoľahlivo nevieme povedať, či tieto opatrenia, ktoré Moller odporúčal, mali aj nejaký výrazný vplyv a či naozaj pomohli. K tomu sa v archívnych dokumentoch priamo nedopátrame, no musíme veriť, že áno,“ vysvetlila Krchnáková pre regionálny magazín Regina.
Kiahne a očkovanie
Okrem moru sa v 18. storočí spomína aj epidémia pravých kiahní, ktoré mali najvyššiu úmrtnosť u detských pacientov. Úmrtnosť sa pohybovala približne medzi 15 až 40 % v závislosti od jednotlivých regiónov, priblížila Krchnáková.
V tomto období sa objavili aj prvé pokusy očkovania, keď uhorská panovníčka Mária Terézia nechala zaočkovať svojich dvoch najmladších synov. Išlo o prvé očkovanie v slovenských dejinách.
„Keď sa úspešne zaočkovali jej deti, holandský lekár Jan Ingenhousz sa stal osobným lekárom Márie Terézie a bol poverený zostavením akéhosi plánu očkovania. Je však zrejmé, že tento plán očkovania nejako neuspel,“ uviedla pamiatkarka.
Povinné očkovanie sa v banských mestách zaviedlo až oveľa neskôr – v Kremnici až v roku 1816. Očkovanie sa malo praktizovať najmä na deťoch baníkov.
