Učiteľka, redaktorka, spisovateľka, dramatička a autorka kníh pre deti Elena Čepčeková sa narodila pred 100 rokmi, 26. januára 1922.
Pôvodne učiteľka, neskôr redaktorka vo vydavateľstve Práca a v detských časopisoch. Tvorba Eleny Čepčekovej má široké tematické a druhové rozpätie. Jej knihy sú určené pre najmenších (leporelá) až po dospievajúcich (dievčenský román). Priazeň si získala aj vďaka dobrodružstvám včielky Medušky, ktorej príhody sa objavili na televíznych obrazovkách v podobe večerníčka.
Orientovala sa predovšetkým na dobovú problematiku vrátane aktuálnych etických problémov. Zaujal ju život v prírode, témy zo súčasného života na dedine a v meste, prostredie rodiny, školy, internátu.
Písala poéziu – lyriku, veršovanú rozprávku, hrdinskú a životopisnú epiku, aj prózu – črtu, rozprávku, modernú rozprávku, novelu a román. Prejavila sa ako dobrá rozprávačka zážitkov a skúseností mladého dievčaťa z rozličných prostredí predmníchovskej republiky.
Pôsobila v časopisoch Ohník, Zornička či Slniečko
Elena Čepčeková sa narodila 26. januára 1922 v obci Dolná Ždaňa do roľníckej rodiny. Stredoškolské štúdiá absolvovala v Banskej Bystrici a vo Zvolene. V roku 1945 pôsobila ako učiteľka v Kostoľanoch pod Tribečom, následne si vyskúšala post úradníčky Osídľovacieho úradu v Bratislave.
V rokoch 1949 a 1950 pracovala v propagačnom oddelení Československého štátneho filmu v Bratislave.
Uverejňovať svoje práce začala v povojnovom Slniečku a Priateľovi dietok. Jej poéziu výrazne ovplyvnili reprezentanti týchto časopisov ako bola Mária Rázusová-Martáková a Dominik Štubňa-Zámostský. Niektoré práce publikovala ako vydatá pod menom Elena Benešová.
Bola taktiež vedúcou redaktorkou detských časopisov Ohník (1950-54) a Zornička (1955-57), riaditeľkou Domu osvety v Novom Meste nad Váhom.
Následne sa venovala najmä spisovateľskej činnosti. Žila v Bánovciach nad Bebravou.
Meduška i Dievča z majera
Prózu pre najmenších reprezentujú rozprávkové príbehy o usilovnej včielke, ktoré sa dočkali aj televízneho spracovania – Meduška (1970) a Meduška a jej kamaráti (1971), z próz možno ďalej spomenúť knižky Jedenásť princezien a šašo (1971) či Tutulaj a Vrtichvost (1973).
Pre dospievajúcu mládež autorka napísala rozsiahly román Dievča z majera (1960) o hlavnej hrdinke Eve vymykajúcej sa z okruhu svojich rovesníkov, ktorá vášnivo túži po vzdelaní.
Citovými problémami mladých dievčat sa zaoberá novela Marcela, neplač (1961). Príbeh Hedy z rozvrátenej rodiny, ktorá sa rozhoduje o svojom budúcom povolaní, autorka mapuje v románe Mýlka neplatí (1964).
Psychologicky prepracovanejšie postavy vytvorila v ďalšom dievčenskom románe Serenáda pre Martinu (1972), ktorý bol pod rovnakým názvom v roku 1976 aj televízne spracovaný.
Čepčeková sa v rokoch 1973-74 predstavila dvojdielnym románom Monika a Nezabudni, Monika, v ktorom čitateľa sprevádza príbehom dievčaťa, ktoré po ťažkom úraze nepodľahne krivdám v jej živote a zmení sa na sebavedomú mladú ženu.
Medzi spisovateľkine rozhlasové hry patria Farbuška (1968), Rudienka, Roztancované kráľovstvo (obe 1973), Štyri zlaté klasy (1975) alebo Belasý krčah (1977). Z bábkových hier sú to diela ako Loktibrada, alebo Dvaja bratia a princezná (obe 1968).
Ako autorka spolupracovala aj na televíznom seriáli pre deti Mestečko Pimparapac (1963-1969).
Meduškine krídla
Za celoživotnú tvorbu získala v roku 1972 Cenu Fraňa Kráľa. Spisovateľka Elena Čepčeková zomrela 6. januára 1992 v Bratislave, krátko pred svojimi 70. narodeninami.
V rodisku obľúbenej autorky kníh pre deti sa nachádza knižnica pomenovaná jej menom a každoročne si ju pripomínajú aj prostredníctvom prehliadky literárnej tvorby Meduškine krídla.
V januári 2016 sa konal už jej šiesty ročník prehliadky, ktorej sa zúčastnili deti z materských škôl zo siedmich okolitých obcí.