Vzťahy medzi Ruskom a Západom sa v posledných týždňoch vyostrujú. Moskva rozmiestnila pri hraniciach s Ukrajinou zhruba 100 000 vojakov a západné krajiny sa obávajú, že chystá inváziu na Ukrajinu. To však Kremeľ zásadne odmieta.
Verejnosť sa pýta, prečo došlo k vyhroteniu konfliktu z ničoho nič. Prezident mimovládnej organizácie Globsec Róbert Vass však tvrdí, že situácia nevznikla náhle a zhoršujúci sa stav na ukrajinsko-ruskom pohraničí monitorujú dlhodobo. Aktuálnu situáciu však považuje za veľmi vážnu.
„Už od roku 2014 de facto prebieha vojna. Na východe Ukrajiny dochádza k pravidelnému porušovaniu prímeria. Útoky na počítačové siete štátnej správy Ukrajiny, ako aj súkromného sektora sa pravidelne opakujú,“ priblížil.
Jednou z kľúčových udalostí je, že štáty Európskej únie a NATO sa postavili na stranu Ukrajiny a vyjadrili odhodlanie nerokovať o Ukrajine bez Ukrajiny, tvrdí Vass. „Rusko, ani akákoľvek iná krajina, nemôže rozhodovať o suverénnej Ukrajine,“ dodal.
Stop rozširovaniu NATO
Novinkou podľa neho nie je ani zhromažďovanie vojsk pri hraniciach, za posledných osem rokov k nemu dochádzalo opakovane. Novinkou sú však podľa Vassa nesplniteľné požiadavky Ruska.
Rusko žiada záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom Severoatlantickej aliancie. NATO však argumentuje, že každá krajina má právo si vybrať vlastnú cestu. Takúto podmienku zo strany Ruska Spojené štáty i NATO odmietli.
„Rusko od začiatku musí vedieť, že podmienky, ktoré si stanovilo, sa nedajú splniť a Západ v nich nemôže ustúpiť, pretože keby to urobil, tak definitívne podkope základné princípy, na ktorých stojí celá európska bezpečnosť a medzinárodné vzťahy po studenej vojne,“ vysvetlil Vass.
Pripomenul aj jeden z princípov Parížskej charty (1990), podľa ktorého sú všetky krajiny bez ohľadu na ich veľkosť suverénne a môžu suverénne rozhodovať o svojom osude a zahraničnej politike. Požiadavky Ruska sú teda v priamom rozpore s princípmi suverenity.
„Navyše, táto požiadavka diktuje NATO, koho môže a koho nemôže prijať na svojom území. Toto jednoducho nie je požiadavka, o ktorej by sa dalo akokoľvek diskutovať,“ doplnil.
Bezpečnostné opatrenia
Na bezpečnostnú situáciu reagovala Aliancia posilnením vojenského kontingentu na svojich východoeurópskych hraniciach. Americký prezident Joe Biden schválil vyslanie 3 000 vojakov do Poľska, Nemecka a Rumunska.
Špekuluje sa aj o zriadení bojových jednotiek NATO, každá s 1 000 príslušníkmi. Ako miesta ich umiestnenia sa skloňovali Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Vass považuje presuny vojsk NATO za „logickú a adekvátnu odpoveď, ktorej cieľom je odstrašenie a zabezpečenie východnej hranice NATO v prípade, ak sa Rusko rozhodne vojensky situáciu eskalovať“.
Napätie medzi Ruskom a Západom je podľa mnohých médií a odborníkov najvyššie od konca studenej vojny. „Nevieme s istotou, či (ruský prezident) Vladimir Putin hrá len šachovú hru o vyrokovanie lepších podmienok, alebo chce skutočne zaútočiť. My v EÚ a NATO sa musíme so spojencami pripraviť na rôzne alternatívy,“ myslí si Vass.
Na druhej strane, Rusko pokračuje vo vojenských cvičeniach v juhozápadnej časti Ruska a na polostrove Krym, teda pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj na bieloruskej pôde. Cieľom je preveriť bojovú pripravenosť ruských vojakov.
Podľa Vassa je zhromažďovanie vojsk spôsob, akým chce Rusko demonštrovať svoju silu a zároveň vyvolať paniku a strach z prípadnej invázie na Ukrajinu.
Dôsledky pre Slovensko
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) nedávno povedal, že Slovensko v súvislosti so situáciou na rusko-ukrajinských hraniciach prijíma opatrenia na zachovanie bezpečnosti občanov Slovenska.
Priznal, že prípadný vojenský konflikt by mal dosah aj na Slovensko, a to napríklad vo forme migračnej vlny utečencov či iných politických a ekonomických dôsledkov. Vyjadril pripravenosť Slovenska na rôzne alternatívy.
Prezident Globsecu Vass súhlasí so šéfom rezortu obrany, čo sa týka možných dôsledkov. Za ruské ciele označuje zamedzenie zbližovania Ukrajiny so Západom a rozhádanie členov NATO a EÚ v reakcii na riešenie situácie.
„Existuje celé spektrum problémov, ktoré by mohli nastať. Od ekonomických až po vojenské. Museli by sme sa pripraviť na vlnu emigrantov z Ukrajiny. Pričom ale nesmieme zabúdať na fakt, že ozbrojená intervencia by v prvom rade stála životy a zdravie mnohých nevinných ľudí,“ povedal Vass o možných dôsledkoch.
Zdôrazňuje potrebu pokračovať v dialógu, vyhnúť sa eskalácii, no neustúpiť z princípov suverenity.
Krymská kríza
Naposledy, keď bola situácia medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom podobne vyhrotená, došlo k ruskej anexii polostrova Krym a mesta Sevastopoľ a následne Ukrajina prišla aj o Doneckú a Luhanskú oblasť, ktoré sú v súčasnosti neuznávanými republikami a ovládajú ich proruskí separatisti. Prečo k tomu vôbec došlo?
Anexia Krymu bola akýmsi vyvrcholením politickej krízy na Ukrajine, keď po niekoľkých občianskych demonštráciách nazývaných Euromajdan, ktoré vypukli v novembri 2013, došlo k zvrhnutiu prezidenta Viktora Janukovyča a k zmene zahraničnopolitickej orientácie krajiny smerom k Európskej únii.
To na druhej strane viedlo k ďalším protestom na východe a juhovýchode Ukrajiny vrátane Krymu, kde sa proruskí obyvatelia búrili proti novej vláde.
Antieurópske nálady panujúce v regióne využili Rusi, keď sa mimo ruských vojenských základní začali pohybovať neoznačení vojaci s vybavením ruského pôvodu a začali na Kryme obsadzovať kľúčové objekty infraštruktúry a vládne budovy.
Kremeľ vyslanie vlastného vojska do oblasti rázne popieral, no postupne sa preukazovalo, že vojaci patrili k ruským špeciálnym silám. V hlavnom meste Simferopoľ došlo k rezignácii vtedajšej vlády a dosadeniu novej.
Na prelome februára a marca 2014 Rusko oficiálne schválilo vyslanie ruskej armády na Krym z dôvodu ochrany krymských Rusov aj napriek tomu, že v krajine ich už pôsobilo niekoľko tisíc. Po anexii Putin priznal, že neoznačení vojaci patrili Rusku.
Krátko na to, 16. marca 2014, sa konalo referendum, v ktorom sa 96 % zúčastnených voličov vyslovilo za pričlenenie Krymu k Rusku. V reakcii na to vyhlásila krymská vláda nezávislú Republiku Krym a požiadala o vstup do Ruskej federácie.
Referendum sprevádzali rôzne pochybnosti. Ukrajina a väčšina štátov sveta ho neuznala a Krym stále považujú za súčasť Ukrajiny.
Prezident Globsecu nepredpokladá, že aktuálna situácia by mohla viesť k podobnému scenáru, akým bola anexia Krymu. „Ukrajina je momentálne odhodlaná sa brániť, a to nielen jej ozbrojené sily, ale aj bežní občania,“ povedal.
Poukázal pritom na výsledky decembrového prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie, podľa ktorého by vyše 33 % opýtaných aktívne bojovalo proti agresii a ďalších takmer 22 % by sa zapojilo do aktov občianskej neposlušnosti – štrajkov, bojkotov a podobne.
Európske sankcie
V súvislosti s protiprávnou anexiou Krymu a Sevastopola Európska únia vlani v júni opäť predĺžila sankcie proti tomuto regiónu s platnosťou do 23. júna 2022. EÚ od začiatku odsudzuje anexiu a označuje ju za porušenie medzinárodného práva.
Sankcie uvalené na Krym a Sevastopoľ podľa webu Rady Európskej únie zahŕňajú reštriktívne opatrenia proti dovozu výrobkov pôvodom z tejto oblasti, investovaniu do infraštruktúry, finančným investíciám a službám cestovného ruchu.
Rada EÚ prvýkrát zaviedla tieto sankcie v júni 2014 ako odpoveď na narušenie územnej celistvosti Ukrajiny a pokusu Ruska o destabilizáciu celej krajiny. Okrem toho EÚ uvalila sankcie aj priamo na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva.
V súvislosti so súčasnou situáciou USA a ich spojenci zvažujú uvaliť na Rusko ďalšie sankcie v prípade, že napadne Ukrajinu. Spojené kráľovstvo avizuje, že v prípade ruskej agresie by zaviedlo sankcie priamo voči Putinovi a iným konkrétnym spoločnostiam a jednotlivcom.
Zmyslom sankcií je odstrašiť Rusko od prípadnej invázie. „Na stole by mali byť všetky možnosti azda okrem priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom. Vrátane možnosti odstrihnutia Ruska od SWIFT systému, čím by de facto došlo k odrezaniu od globálneho bankového a finančného systému,“ vysvetlil Vass.
Dodal, že jednou z možností je aj zmraziť projekt ropovodu Nord Stream 2. Aby však sankcie fungovali, EÚ i NATO musia byť jednotné. Sankcie môžu mať veľký vplyv, keďže „mnohí z blízkych spolupracovníkov ruského prezidenta vlastnia nehnuteľnosti a bankové kontá v západných krajinách“.
Západní spojenci musia byť neoblomní a neustúpiť z princípov suverenity, medzinárodného práva a európskej bezpečnostnej štruktúry. „Ak v tejto skúške neobstojíme, ak Západ nebude jednotný, tak inštitúcie, ktoré garantujú našu bezpečnosť a stabilitu, stratia kredibilitu a začne sa postupný rozklad,“ uzavrel Vass.
