Významný slovenský spisovateľ a predstaviteľ prózy naturizmu František Švantner vytvoril počas svojho krátkeho života originálne diela, ktorými čiastočne nadviazal na autorov lyrizovanej prózy – Margity Figuly, Dobroslava Chrobáka či Ľuda Ondrejova.
Napriek tomu, že písal prózu, využíval jazykové prostriedky, ktoré majú bližšie k lyrike. Jeho tvorbu možno rozdeliť na dve línie – lyricko-baladickú reprezentujú diela Malka a Nevesta hôľ a epickú zase charakterizuje román Život bez konca.
V jeho vrcholných prózach sa stáva centrom diania príroda, kde človeka ovládajú pudy a túžby. Sny sa prelínajú s realitou a príbehom vládne tajomno až mystika. Švantner, inšpirovaný velikánmi akými boli Fiodor Michajlovič Dostojevskij či Edgar Allan Poe, si v slovenskej literatúre vydobyl svojím talentom osobité miesto.
Od jeho narodenia uplynulo v sobotu (29. 1.) 110 rokov.
Bol aj riaditeľom školy
František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Mýte pod Ďumbierom do robotníckej rodiny. Študoval na meštianskej škole v Podbrezovej, potom na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, kde sa vzdelával v rokoch 1928 až 1933.
Ako učiteľ pôsobil v Mýte pod Ďumbierom, následne v Podbrezovej a Novej Bani. V rokoch 1947 až 1950 bol štipendistom Matice slovenskej a učiteľskú dráhu zavŕšil ako riaditeľ školy v Hronove.
Jeho prvým publikovaným literárnym debutom bola expresionistická poviedka Výpoveď (1933) uverejnená v časopise Svojeť. V roku 1942 sa predstavil ôsmimi novelami, ktoré vyšli v zbierke pod názvom Malka prepojenými jednotnou témou smrti a horského prostredia okolia Brezna.
Príbehy plné napätia a vrážd
Švantner sa v období, kedy tieto jednotlivé diela vznikali, oboznámil s tvorbou autora temnej literatúry, ktorým bol Edgar Allan Poe. Švantnera americký spisovateľ 19. storočia pravdepodobne podnietil k vytvoreniu príbehov plných napätia na hrane života a smrti, v ktorých často dominuje vražda.
Prírodné úkazy v týchto prózach vstupujú do života postáv a ovplyvňujú ich konanie, dej je situovaný v odľahlých miestach ďaleko od civilizácie a prevažuje v ňom mytologické a rozprávkové usporiadanie sveta.
Na motívy jednej z noviel – Malka nakrútil v roku 1968 Martin Ťapák rovnomenný film. V balade o vzťahu dvoch mladých ľudí a ich vášňach vystúpili v hlavných úlohách Bronislav Križan a Mária Poliščoková.
Vrchol naturizmu
Vrcholným dielom slovenského naturizmu je románová novela Nevesta hôľ. V knihe, ktorá vyšla v roku 1946, opäť prevláda nespútanosť prírody, archaicko-mýtický svet a nechýbajú tu ani erotické motívy a živelnosť postáv.
Na pozadí príbehu o hájnikovi Liborovi, ktorý márne túži po divokej a tajomnej Zune zrastenej s horami, autor vzdáva hold prírode a mladosti. Hlavný hrdina sa v závere rozhodne zanechať prostredie hôľ a vráti sa späť k ľuďom.
Dielo vo vtedajšej dobe neprijali priaznivo, no neskôr sa stalo predlohou pre film Martina Ťapáka z roku 1971, v ktorom si zahrali Milan Kňažko, Július Pántik a Mária de Riggová.
Pod vplyvom kritiky Švantner upustil od svojich plánov napísať ďalší román z horského prostredia. Reakciou na druhú svetovú vojnu a Slovenské národné povstanie je zbierka próz Dáma, ktorá vyšla v roku 1966, až po smrti spisovateľa.
Jeho život nebol bez konca
Najrozsiahlejším dielom Švantnera je román Život bez konca, v ktorom podáva obraz spoločnosti v rokoch 1894 až 1934. Próza mapuje detstvo, dospievanie a dospelosť Paulíny, ktorá sa aj pre nevydarené manželstvá ocitne v ťažkých životných krízach.
Toto dielo nestihlo prejsť autorovou redakčnou úpravou, pretože krátko po jeho dopísaní zomrel. Kniha Život bez konca vyšla prvýkrát až v roku 1956 a bola námetom pre seriál s rovnakým názvom pod režisérskym vedením Miloslava Luthera. Hlavnú postavu si v seriáli z roku 1982 zahrala česká herečka Jana Krausová.
František Švantner zomrel 13. októbra 1950 vo veku 38 rokov po operácii mozgového nádoru v Prahe.
