Na hlavný obsah

Keď zomrel, mal len 31 rokov. Skladateľ Franz Schubert pôsobil aj na Slovensku

Bohémsky život ho doviedol na pokraj smrti.

rakúsky skladateľ Franz Schuberta a jeho hrob vo Viedni
Na snímke rakúsky skladateľ Franz Schubert a jeho hrob vo Viedni.Foto: Dietmar Rabich/koláž RTVS
Foto: Dietmar Rabich/koláž RTVS

Vášnivý rakúsky skladateľ Franz Schubert tvoril hudbu ako na bežiacom páse. Počas svojho krátkeho života skomponoval osem symfónií, okolo 35 komorných diel, 22 sonát pre klavír, šesť omší, 600 piesní a mnoho ďalších menších hudobných diel. Uplynulo 225 rokov od jeho narodenia.

Mierneho uznania sa však dočkal až na sklonku svojej životnej púte. Krásu jeho hudby vyjadrujúcu hlboké emócie objavila až ďalšia generácia hudobných skladateľov.

Schubert sa narodil 31. januára 1797 vo Viedni. K hudbe ho viedol otec, ktorý riadil úspešnú hudobnú školu. Neskôr však pre synove skladateľské ambície pochopenie nemal.

Vďaka svojmu talentu sa v roku 1808 stal členom chlapčenského zboru cisárskeho dvora a študentom cisárskeho konviktu. V konvikte si prehĺbil nielen hudobné vzdelanie, ale našiel aj mnohých priateľov, ktorí sa stali jeho veľkou oporou.

Zdokonaľovať sa v hudbe mu pomáhal cisársky organista Wenzel Ruzicka a neskôr aj svetoznámy taliansky skladateľ Antonio Salieri. Štúdium v konvikte zanechal v roku 1813 a nastúpil ako pomocný učiteľ na škole u svojho otca. Práca ho však nebavila, viac sa venoval komponovaniu.

Od bohémstva k syfilisu

Okrem komponovania sa s rovnakou intenzitou oddával bohémskemu spôsobu života. Pridal sa k spoločnosti priateľov, medzi ktorými boli spisovatelia, básnici či maliari. Prespával a jedol u svojich priateľov, bol chudobný, ale kypiaci tvorivým nadšením. Viedeň, v ktorej prežil takmer celý život, opustil iba dvakrát.

V lete v rokoch 1818 a 1824 odišiel na územie dnešného Slovenska do Želiezoviec, kde pôsobil ako učiteľ hudby v rodine grófa Johanna Esterházyho.

Atmosféra tohto kraja, cigánske či ľudové piesne ovplyvnili jeho romantickú povahu natoľko, že sa odrazili aj v jeho dielach: Divertimento, Štvorručná fantázia f mol, Sláčikové kvarteto a mol a 6. symfónia C dur.

Bohémsky život sa mu vypomstil, keď sa zhruba v roku 1823 infikoval syfilisom. Choroba ovplyvňovala jeho celkový zdravotný stav, syfilis bol v tej dobe prakticky neliečiteľný.

Schubert zomrel 19. novembra 1828 oslabený týfusom, ale aj priotrávený ortuťou, ktorá sa vtedy používala na liečenie syfilisu.

Skladby a symfónie

Jedinečným majstrom sa stal v skladaní piesní. Zhudobnil básne Johanna Wolfganga Goetheho či Heinricha Heineho. Medzi najuznávanejšie patria cykly piesní Krásna mlynárka a Zimná cesta. Z komornej hudby je známe predovšetkým klavírne kvinteto A dur Pstruhové a sláčikové kvarteto d mol Smrť a dievča.

Z ôsmich symfónií posledné dve – 7. symfónia mol Nedokončená a 8. symfónia predznamenali ďalší vývoj symfonizmu v 19. storočí. Symfónie mali aj zvláštny osud. Partitúra 7. symfónie ležala medzi Schubertovými zabudnutými rukopismi 43 rokov.

Ôsmu symfóniu, ktorú počas Schubertovho života odmietli mnohí vydavatelia, objavil desať rokov po jeho smrti skladateľ Robert Schumann, veľký obdivovateľ Schubertovej tvorby.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet