Podporná misia Organizácie spojených národov (OSN) pre Líbyu (UNSMIL) mala ukončiť svoj mandát na pôsobenie v tejto severoafrickej krajine na konci januára tohto roku, no zástupcovia organizácie budú v krajine pôsobiť až do apríla. OSN o tom informovala v pondelok (31. 1.) na svojom webe.
Od januára do novembra 2021 bol osobitným vyslancom OSN pre Líbyu slovenský diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Meno jeho nástupcu vo funkcii zatiaľ známe nie je.
Misiu zriadili 16. septembra 2011 rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN na žiadosť líbyjských orgánov s cieľom podporiť nové, prechodné vládne orgány krajiny počas prvého civilného vojenského konfliktu. Novú, ešte stále dočasnú, vládu sa však v Líbyi podarilo, aj vďaka vyjednávaniu zo strany OSN, zostaviť až v roku 2021 – desať rokov po zavraždení a zvrhnutí líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího.
Arabská jar bola Kaddáfímu osudnou
Kaddáfí, ktorý sa dostal do čela Líbye v roku 1969 po tom, ako zvrhol kráľa Idrisa I., viedol túto arabskú krajinu ako neohrozený diktátor viac ako 50 rokov. Bol v čele socialistickej revolúcie a po zvrhnutí kráľa spolu so svojimi revolucionármi založil Veľkú líbyjskú arabskú ľudovú socialistickú džamahíriju – krajinu s jedinečnou zástavou, na ktorej bola len zelená farba.
Vláde diktátora bola osudnou séria revolúcií v severoafrických krajinách a štátoch na Arabskom polostrove, najmä v Egypte a Tunisku, ktoré boli úspešné a zvrhli miestne autoritatívne režimy. Revolúcie dostali spoločné pomenovanie Arabská jar.
Protesty začiatkom roka 2011 vyústili do násilných stretov nespokojných Líbyjčanov s armádou, ktorá proti nim používala ostré náboje. Potlačenie protestov, ktoré neprežili stovky civilistov, boli diaľnicou vedúcou k občianskej vojne. Informácie prináša server venujúci sa konfliktom Global Conflict Tracker.
Povstalci bojovali proti armáde, ktorá bola stále pod kontrolou Kaddáfího. Začiatkom roka 2011 vznikla tzv. Dočasná národná rada (DNR) tvorená opozičnými politickými silami v Líbyi.
DNR v ozbrojenom konflikte používala dobrovoľné jednotky, ale aj poloprofesionálne zložky tvorené vojakmi, ktorí opustili rady oficiálnej líbyjskej armády. Tieto sily sa nazývali aj anti-Kaddáfí forces (Protikaddáfiovské zložky).
Tieto sily podporovalo viacero štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), ale aj Katar. Povstalcom sa napokon podarilo 20. októbra zvrhnúť Kaddáfího, ktorého našli v úkryte v meste Syrta pri pobreží Stredozemného mora. Vodcu umučili k smrti, fotografie jeho mŕtvoly následne obleteli svet. Jeho koniec mnohí Líbyjčania videli ako cestu k demokratickým voľbám a oslavovali. Mýlili sa.
Zo spojencov sa stali nepriatelia
Tí, ktorí bok po boku bojovali proti Kaddáfího armáde, sa po jeho zvrhnutí znepriatelili a výsledkom bola ďalšia občianska vojna.
Líbyjská prechodná vláda odovzdala v júli 2012 právomoci novozvolenému Všeobecnému národnému kongresu (GNC), ktorý však počas nasledujúcich dvoch rokov čelil mnohým výzvam vrátane útoku islamistických militantov na konzulát USA v Bengází v septembri 2012 a rozšírenia Islamského štátu a ďalších ozbrojených skupín po celej krajine, uvádza server.
Dočasná líbyjská vláda nedokázala v mnohých prípadoch držať kontrolu nad vlastným územím, niektoré z miest a regiónov ovládali jednotky radikálnych islamistov.
Situácia v krajine bola však aj napriek snahe podpornej misie veľmi nestabilná a seriózny vojenský konflikt bol na spadnutie. Prišlo k nemu v roku 2014. Veliteľ Líbyjskej národnej armády (LNA) Khalifa Haftar začal vojenskú operáciu s názvom Dôstojnosť s cieľom zaútočiť na radikálne islamistické skupiny vo východnej Líbyi a aj jej centre Bengázi.
Na boj proti Haftarovmu hnutiu islamistickí militanti a ozbrojené skupiny – vrátane mohutnej islamistickej skupiny Ansar al-Šaría – vytvorili koalíciu s názvom Úsvit Líbye. Na medzinárodnom letisku v Tripolise neskôr vypukli boje medzi koalíciou Úsvit Líbye, ktorá kontrolovala metropolu a veľkú časť západnej Líbye, a koalíciou Dôstojnosť, ktorá kontrolovala časti Cyrenaiky a Bengází vo východnej Líbyi a vznikla občianska vojna.
Vyslanci OSN pre Líbyu sa počas celého trvania konfliktu snažili hovoriť s jednotlivými stranami konfliktu, z ktorých každá čelila rozbrojom aj vo svojom vnútri. Výsledkom rozhovorov bolo vytvorenie Líbyjskej politickej dohody a GNA s podporou OSN.
Komplikovaný vojenský konflikt sa skončil v októbri 2020. Počas jeho trvania prišlo o domovy viac ako 200 000 obyvateľov a viac ako milión ich bolo odkázaných na humanitárnu pomoc.
Voľby preložili niekoľkokrát
Spojené prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa mali konať 24. decembra 2021, preložili na január tohto roku. Ani v náhradnom termíne sa však nekonali, deň, keď budú Líbyjčania voliť svojich zástupcov v parlamente a na čele krajiny zatiaľ nie je známy.
Do prezidentských volieb, ktoré už predtým niekoľkokrát preložili, sa prihlásilo viac ako 70 straníckych i mimostraníckych kandidátov, ktorí volajú po čo najskoršom konaní volieb. Pôvodne mali o novej hlavej štátu obyvatelia rozhodnúť už v roku 2018, no pre pretrvávajúce konflikty sa ich termín niekoľkokrát posúval.
