Tvorca periodickej tabuľky chemických prvkov, ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev, sa narodil 8. februára 1834 v západosibírskom meste Toboľsk do veľkej rodiny – mohol mať až 16 súrodencov. Ich presný počet však nie je známy. Chemik zomrel pred 115 rokmi – 2. februára 1907 v Petrohrade.
Tam sa presťahoval v 16 rokoch a vyučil sa za učiteľa. Už v nízkom veku publikoval viacero výskumných prác, nezastavila ho ani tuberkulóza, ktorou v mladosti trpel, uvádza portál famousscientists.org. Pre chorobné stavy často pracoval aj z postele.
Krátko pôsobil aj ako učiteľ v Simferopole na Kryme, ale vrátil sa do Petrohradu, kde získal magisterský titul z chémie v roku 1856. V nej sa zdokonaľoval v nemeckom meste Heidelberg na konci 50. rokov 19. storočia.
Vedecká konferencia pootvorila dvere k tabuľke
Mendelejev bol charizmatický učiteľ a prednášajúci, zastával množstvo akademických funkcií, až kým v roku 1867, vo veku len 33 rokov, nezískal miesto vedúceho katedry všeobecnej chémie na Petrohradskej univerzite.
Na tejto prestížnej pozícii pokračoval v úsilí o zlepšenie chémie v Rusku a v roku 1869 vydal knihu Princípy chémie. Táto učebnica sa stala populárnou nielen v Rusku, ale aj inde, keďže vyšla v anglickom, francúzskom a nemeckom preklade.
V roku 1860 sa Mendelejev zúčastnil na vôbec prvej medzinárodnej chemickej konferencii, ktorá sa konala v nemeckom Karlsruhe. Väčšinu času na nej strávil diskusiou o potrebe štandardizácie chémie, k čomu poslúžila jeho prehľadná schéma – periodická tabuľka.
Konferencia zohrala kľúčovú úlohu pri Mendelejevovom konečnom vývoji periodickej tabuľky, na základe ktorej vznikla dohodnutá, štandardizovaná metóda na určovanie atómových hmotností, uvádza server.
Periodická tabuľka sa mu prisnila
Mendelejev sa pri tvorbe tabuľky riadil atómovou hmotnosťou jednotlivých prvkov. V roku 1869 chemici poznali len 65 prvkov, ktorých názvy napísal na samostatné kartičky. Potom zapísal základné vlastnosti každého prvku, vrátane atómovej hmotnosti, na jeho kartu.
Videl, že atómová hmotnosť je nejakým spôsobom dôležitá, správanie prvkov sa zrejme opakovalo s rastúcou atómovou hmotnosťou, ale nedokázal rozoznať vzorec. Kartičky rôzne prekladal po stole hodiny, kým nezaspal. Po prebudení splnil svoj sen.
„Vo sne som videl tabuľku, v ktorej všetky prvky zapadali na svoje miesto tak, ako bolo potrebné. Po prebudení som si to okamžite zapísal na kus papiera,“ povedal.
Vytvoril systém, ktorý fungoval
Hoci sa pokusom o vytvorenie tabuľky prvkov venovali viacerí chemici vrátane Nemca Lothara Meyera, Mendelejev bol výnimočný preto, lebo ju dokázal aj použiť.
Ruský chemik predpokladal, že niektoré prvky, ktorých správanie v reakciách sa nezhodovalo s jeho predpoveďami, museli mať nesprávne namerané atómové hmotnosti.
Toto ho viedlo k predpovedaniu ôsmich nových chemických prvkov. Geniálny chemik neuhádol správne len ich atómové hmotnosti, ale aj vlastnosti, ktoré látky mali mať. Ide napríklad o gálium a germánium.
Mendelejev mal takisto pravdu v tom, že niektoré z chemických prvkov mali nesprávne zmerané atómové hmotnosti. Nové poznatky mu priniesli celosvetové uznanie.
V roku 1905 mu Britská kráľovská spoločnosť udelila svoje najvyššie vyznamenanie, Copleyho medailu, v tom istom roku ho zvolili za člena Švédskej kráľovskej akadémie vied, dodal server.
