Slovenskí vedci laboratórne preukázali efektivitu nimi vyvinutej monoklonálnej protilátky proti koronavírusovému variantu omikron. Pre TASR to uviedla členka výskumného tímu profesorka Eva Kontseková z firmy Axon Neuroscience.
O nových monoklonálnych protilátkach informovali vedci v štúdii zverejnenej v digitálnom vydaní prestížneho vedeckého časopisu The Lancet.
Testy preukázali neutralizačný účinok
Jedna z týchto protilátok sa dokáže naviazať na špecifické miesto na povrchu variantu omikron, informovali vtedy vedci s tým, že na potvrdenie jej neutralizačného účinku sú potrebné ďalšie testy. Slovenskí odborníci medzičasom tieto experimenty úspešne vykonali, uviedla pre TASR Kontseková.
„V čase, keď vyšla publikácia, sme už rozbiehali experimenty, ktoré mali ukázať, či a do akej miery je protilátka, ktorá viaže omikron, schopná tento mutovaný vírus aj zneutralizovať. Neutralizačný test redukcie plakov (PRNT) jasne ukázal, že protilátka neutralizuje variant omikron a blokuje vstup vírusu do bunky. Inými slovami, vyvinuli sme monoklonálnu protilátku efektívnu aj proti variantu omikron,“ vysvetlila Kontseková.
Protilátky proti koronavírusu väčšinou fungujú tak, že sa naviažu na špecifické miesto na povrchu vírusu, ktoré slúži na vniknutie do bunky hostiteľa. Protilátka týmto spôsobom zabráni vírusu naviazať sa na bunku a následne ju infikovať.
Najčastejším cieľom protilátky na povrchu vírusu je tzv. spike proteín. Variant omikron má však množstvo mutácií, ktoré tieto povrchy zmenili a mnohé protilátky preto „stratili schopnosť viazať sa na vírus a tým inhibovať jeho schopnosť infikovať bunku,“ pokračuje Kontseková.
„Náš tím vyvinul protilátky, ktoré sa viažu na špecifické miesta na víruse, ktoré zjavne nie sú ovplyvnené mutáciami. Jedna z protilátok sa viaže na všetky doteraz známe varianty vírusu, vrátane omikronu,“ dodala.
Použitiu protilátok musí predchádzať klinické testovanie
Vedecký tím zároveň odporučil nový spôsob podávania monoklonálnych protilátok proti covidu, ktoré sa momentálne pichajú priamo do žily pacienta.
Dôvodom je skutočnosť, že monoklonálne protilátky sa doteraz používali pri nádorových a autoimunitných ochoreniach, ktorých liečba si vyžaduje vysoké, systémové dávky.
„Koronavírus spôsobuje typické respiračné ochorenie, preto je možné aplikovať protilátky inhalačne (nebulizáciou), aby sa protilátka dostala na sliznice horných, prípadne dolných dýchacích ciest. Takýto spôsob aplikácie monoklonálnych protilátok sa vyvíja aj pre liečbu chrípky. Monoklonálne protilátky, ktoré sa používajú intravenózne, možno použiť aj na inhalačnú aplikáciu a nie je potrebné ich upravovať,“ vysvetlila Kontseková.
Použitiu predmetných monoklonálnych protilátok v praxi však musí predchádzať klinické testovanie, ktoré je drahé.
„Naša spolupráca s Ministerstvom zdravotníctva SR prebieha už niekoľko mesiacov. Cítime veľkú podporu od pána ministra Lengvarského, avšak finančné možnosti ministerstva sú obmedzené,“ hovorí Kontseková.
„Ministerstvo by potrebovalo finančnú podporu určenú na biomedicínsky výskum, na ktorú už niekoľko rokov márne čaká. Je to téma, ktorej by sme mali venovať dostatočnú pozornosť, pretože Slovensko má potenciál realizovať klinický výskum na svetovej úrovni,“ dodala.
