Americký pilot, ktorému sa ako prvému podaril sólo let bez prestávky ponad Atlantický oceán, Charles Augustus Lindbergh, sa narodil pred 120 rokmi, 4. februára 1902 v Detroite.
Lindbergha zaujímalo letectvo už v mladom veku, preto niet divu, že sa zapísal na leteckú školu v Nebraske a už počas štúdia si kúpil lietadlo typu Curtiss JN-4 z obdobia prvej svetovej vojny, s ktorým absolvoval niekoľko dobrodružných letov vo viacerých amerických štátoch, uvádza životopisný portál britannica.com.
Najprv pôsobil v roku 1925 ako letec v armáde, neskôr pracoval pre leteckú poštu. V tomto období získal finančnú podporu viacerých podnikateľov zo St. Louis, kam často lietal ako poštový letec, aby sa mohol uchádzať o odmenu 25 000 dolárov za historicky prvý prelet cez Atlantický oceán, ktorú dostal úspešný pilot od newyorského hoteliéra Reymonda Orteiga.
Pred jeho letom zmizol konkurent
V roku 1927 si Lindbergh nechal vyrobiť lietadlo, v ktorého technických možnostiach bolo zvládnuť preletieť vzdialenosť medzi New Yorkom a Parížom. Jeho jednomotorové lietadlo pomenované The Spirit of St. Louis (duša St. Louis) malo viaceré záložné palivové nádrže.
Ako prípravu na cezoceánske dobrodružstvo Lindbergh 10. až 12. mája toho roku absolvoval takmer 4 000 kilometrov dlhý let zo San Diega v Kalifornii do New Yorku na východnom pobreží Spojených štátov s medzipristátím v St. Louis.
Len niekoľko dní predtým, 8. mája, zmizlo francúzske letecké eso z prvej svetovej vojny Charles Nungesser a jeho navigátor François Coli po tom, ako začali svoju snahu o získanie Orteigovej prémie letom z Paríža do New Yorku. Ich stroj naposledy videli nad Írskom, vrak ani pozostatky sa nenašli.
Charles Lindbergh sa aj napriek smrti francúzskej posádky rozhodol túto nebezpečnú cestu absolvovať, ba čo viac, nemal ani navigátora. Plánovaný štart síce musel o niekoľko dní odložiť pre nepriaznivé počasie, no Američanovi sa podarilo vzlietnuť 20. mája krátko pred 8.00 h miestneho času z Long Islandu východne od New Yorku.
Po prelete približne 5 800 kilometrov za 33,5 hodiny pristál 21. mája o 22.24 h na poli Le Bourget neďaleko Paríža. Tam zmäteného a unaveného pilota ihneď obklopil dav, ktorý ho prišiel privítať.
Lindbergh sa v priebehu noci stal hrdinom na oboch stranách Atlantiku a známou osobnosťou vo väčšine sveta. Vtedajší americký prezident Calvin Coolidge mu udelil Záslužný letecký kríž a vymenoval ho za plukovníka v zálohe leteckého zboru.
Okrem pilotovania sa venoval aj vynálezom
Po historickom lete pôsobil ako technický poradca dvoch leteckých spoločností, Transcontinental Air Transport a Pan American World Airways, a osobne bol priekopníkom mnohých ich liniek. Ešte predtým sa zoznámil s dcérou veľvyslanca USA v Mexiku Annou Morrowou, s ktorou sa oženil v roku 1929. Často mu robila robila druhého pilota a navigátorku.
Keď Lindbergh akurát nebol vo vzduchu, spolupracoval s francúzskym nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu, chirurgom Alexisom Carrelom, na vývoji perfúznej pumpy, zariadenia, ktoré umožňovalo udržiavať orgány pri živote mimo tela.
Hoci sa čerpadlo veľmi nepoužívalo, ich vynález dokázal, že je možné zachovať orgány umelou cestou. Bol tiež predchodcom prístroja na meranie činnosti srdca a pľúc.
Nechcenú publicitu mu priniesla vražda syna
Hoci pilot bol svetovou hviezdou, v 30. rokoch minulého storočia sa stala udalosť, ktorá mu priniesla ešte väčšiu, no nechcenú publicitu. V marci 1932 dvojročného syna Lindberghovcov, Charlesa Augusta mladšieho, uniesli z ich domu neďaleko Hopewellu v New Jersey. Krátko na to ho našli zavraždeného.
Tento zločin sa stal aj pre Lindberghovu svetovú popularitu jedným z najznámejších prípadov 30. rokov. Za vraždu odsúdili na smrť stolára nemeckého pôvodu Bruna Hauptmanna. Lindbergh s rodinou však nemohli zostať v USA, báli sa o svoje životy, a tak sa uchýlili do Európy, približuje britannica.com.
Stal sa kontroverzným pre antisemitské výroky
Kritiku si v USA vyslúžil za svoj pozitívny vzťah k Tretej ríši a za slová pochvaly o ríšskom letectve Luftwaffe. V októbri 1938 dokonca dostal od jeho šéfa, Hermanna Göringa, vyznamenanie Záslužný kríž nemeckého orla. Naopak, Sovietsky zväz považoval za najväčšiu hrozbu pre západný svet, pripomína server.
Lidberghovci sa dokonca plánovali usadiť v Nemecku, v berlínskom predmestí Wannsee. Svoje plány zmenili v noci z 9. na 10. novembra 1938, keď nacisti rozpútali protižidovský pogrom nazývaný Krištáľová noc. Odsťahovali sa do Francúzska, späť do USA prišli po vypuknutí vojny.
Po návrate sa letec stal hlasným zástancom americkej neutrality. Európsky konflikt vnímal ako bratskú hádku medzi vzmáhajúcim sa Nemeckom a krajinami, ktoré sa mu snažili odoprieť mocenské a prestížne postavenie.
Lindbergh dokonca tvrdil, že len Nemecko môže „prehradiť ázijské hordy“ a zabrániť ovládnutiu Európy, priblížil server. „Nepáchajme rasovú samovraždu vnútorným konfliktom,“ napísal letec v eseji pre časopis Reader’s Digest. Pilot taktiež obviňoval Židov z toho, že ako jediná skupina majú záujem na tom, aby USA vstúpili do vojny.
Jeho verejné vyhlásenia poslúžili ako hlavný podnet na vytvorenie hnutia America First v roku 1940. Skupina, ktorá sa mohla pochváliť 800 000 členmi, sa postavila proti americkej pomoci spojencom a Lindbergh bol jej najvýznamnejším predstaviteľom.
Púšťal sa do debát aj s najvyššími persónami v USA, na čele s prezidentom Franklinom Delanom Rooseveltom. Počas celého trvania vojny bol proti nasadzovaniu amerických vojakov. Po tom, ako USA vstúpili do vojny, mnohí z Lindberghovho hnutia nastúpili do armády a bojovali.
Pilot sa však slúženiu vo vojsku vzdal a namiesto toho pracoval ako konzultant v automobilke Ford a v leteckej spoločnosti United Aircraft Corporation. Po vojne sa s rodinou presťahovali na Havajské ostrovy, kde 26. augusta 1974 zomrel v meste Maui vo veku 72 rokov.
