Škótska kráľovná Mária Stuartová nastúpila na trón po smrti svojho otca, Jakuba V., keď mala len 6 dní. Za účasť na sprisahaní proti kráľovnej Alžbete I. ju popravili pred 435 rokmi.
Mária sa narodila 8. decembra 1542 v škótskom paláci Linlithgow ako dcéra kráľa Jakuba V., ktorý však zomrel len 6 dní po jej narodení. Povráva sa, že podľahol nervovému zrúteniu v súvislosti s prehrou v bitke pri Solway Moss. Iné zdroje zasa hovoria o kontaminovanej vode, ktorú vypil počas vojenskej výpravy.
Kým bola dieťaťom, vládli za ňu regenti. Od začiatku sa o dočasnú vládu sporili katolíci na čele s kardinálom Beatonom a protestanti vedení vojvodom z Arranu. Regentom sa stal vojvoda až do momentu, kým Máriina matka, Mária de Guise, nenastúpila na jeho miesto.
Dohodnuté manželstvá
Kým Mária nebola de facto panovníčkou, situáciu využil anglický kráľ Henrich VIII., ktorý navrhoval, aby sa Mária stala ženou jeho syna Eduarda, dúfajúc v zjednotenie Škótska a Anglicka. Keď mala 6 mesiacov, podpísali Greenwichskú zmluvu, ktorá zaväzovala Máriu po dovŕšení 10 rokov vziať si Eduarda a presťahovať sa do Anglicka.
Po tom, čo kráľ Henrich zajal škótskych kupcov smerujúcich do Francúzska a zhabal im tovar, sa Škótsko postavilo proti pôvodnej zmluve o manželstve a parlament ju zrušil. Škóti zároveň obnovili alianciu s Francúzskom.
Angličania začali pravidelne napádať škótske územia, a preto sa obrátili na Francúzsko so žiadosťou o pomoc. Škótsko podpísalo ďalšiu zmluvu o vydaji Márie Stuartovej za syna francúzskeho kráľa Henricha II. výmenou za vojenskú pomoc v boji proti anglickým výpadom.
Máriu poslali do Francúzska, kde strávila 13 rokov. Počas pobytu na francúzskom kráľovskom dvore sa mnohému priučila – hrala na lutnu, čítala prózu a poéziu, vedela jazdiť na koni, bola zdatnou sokoliarkou a hovorila viacerými jazykmi.
Syna francúzskeho kráľa, budúceho kráľa Františka II., si Mária vzala 24. apríla 1558 v parížskom Notre Dame.
Spory o anglický trón
Po smrti Márie I. sa na anglický trón posadila jej sestra Alžbeta I. a posledná vôľa Henricha VIII. vylúčila rod Stuartovcov z následníctva na anglický trón, aj keď v očiach mnohých bola Mária Stuartová jediným legitímnym panovníkom Anglicka.
Francúzsky kráľ Henrich II. prehlásil Máriu Stuartovú a jej manžela za anglickú kráľovnú a kráľa. Mária sa v 16 rokoch stala kráľovnou Francúzska, no po smrti jej predchodcu sa začala aliancia medzi Škótskom a Francúzskom rozpadať. Vyústilo to do aktu, ktorým Francúzsko oficiálne uznalo Alžbetu I. ako právoplatnú panovníčku Anglicka.
Máriina matka zomrela v roku 1560. O necelých šesť mesiacov neskôr zomrel aj jej francúzsky manžel na následky zápalu stredného ucha, ktorý viedol k vzniku abscesu v jeho mozgu. Francúzsky trón tak zdedil jeho brat a kráľovná Mária sa vrátila do Škótska.
V roku 1565 sa Mária vydala za svojho bratranca Henricha Stuarta, lorda Darnleyho. Kráľovnú Alžbetu rozčúlilo, že sa vzali bez jej povolenia, keďže Henrich bol aj jej bratrancom a zároveň anglickým poddaným.
Manželstvo ale nevydržalo dlho, po necelých dvoch rokoch našli lorda Darnleyho zavraždeného, údajne uduseného, v záhrade. Za vraha označovali Jamesa Hepburna, grófa z Bothwellu, ktorého si onedlho na to Mária vzala.
Obvinená zo sprisahania
Toto manželstvo bolo azda ešte opovrhovanejšie než to predtým. Proti Márii sa začali búriť protestanti, ktorí ju uväznili a donútili ju, aby sa vzdala trónu a súhlasila s korunováciou jej syna Jakuba. Po prepustení utiekla do Anglicka, dúfala, že jej pomôže kráľovná Alžbeta I.
Tá sa s ňou však podľa internetovej encyklopédie Britannica odmietla stretnúť a dala ju „uväzniť“ na rôznych hradoch po Anglicku. Takto izolovaná prežila posledných 19 rokov svojho života.
Nakoniec Máriu obvinili z účasti na katolíckom sprisahaní s cieľom zavraždiť Alžbetu I., údajne sa ho však nezúčastnila, no katolíci ju vnímali ako nádej pre zvrhnutie anglickej panovníčky. Máriu uznali vinnou a odsúdili na trest smrti. Po dlhom váhaní rozsudok smrti podpísala aj samotná kráľovná Alžbeta I.
Máriu Stuartovú popravili 8. februára 1587. Katovi sa nepodarilo zabiť ju jednou ranou. Prvá rana ju zasiahla do zátylku, druhá rana už trafila krk, ale hlava ostala visieť na šľache, až tretia rana čin dokonala.
