Významný básnik a prozaik Alexander Sergejevič Puškin patrí k najznámejším Rusom všetkých čias. Je autorom slávneho veršovaného románu Eugen Onegin, či prozaických diel Kapitánova dcéra alebo Piková dáma. Od jeho úmrtia uplynulo 185 rokov.
Puškin bol zakladateľom novej ruskej literatúry a tvorcom novodobého ruského básnického jazyka. Jeho literárne dedičstvo udivuje všestrannosťou, obsahovou hĺbkou a bohatstvom foriem. Všetky štýly a umelecké smery v ruskej literatúre nadväzovali na jeho tvorbu.
„Nikde nenájdete poéziu, keď ju nenosíte v sebe.“
Alexander puškin
Predkom básnika Puškina bol černoch Abram Petrovič Hannibal, obľúbenec ruského cára Petra Veľkého.
Alexander Sergejevič Puškin sa narodil 6. júna 1799 v Moskve. Vzdelanie a výchovu nadobudol v lýceu v Cárskom Sele pri Petrohrade, kde strávil šesť rokov. Svoje prvé básnické pokusy napísal práve tam.
Žil vo vyhnanstve, lebo jeho básne sa znepáčili cárovi
Básňou Spomienky v Cárskom Sele (1814) sa začala jeho kariéra poeta. Po maturitných skúškach sa zamestnal na ministerstve zahraničných vecí, tvoril a nevyhýbal sa ani samopašnej spoločnosti. Do tohto obdobia spadá jeho výnimočné dielo Ruslan a Ľudmila (1817-1820).
Rokom 1820 sa začal pobyt Puškina vo vyhnanstve, pretože jeho sociálne ladené básne sa znepáčili cárovi. Žil pod Kaukazom, na Kryme, v Odese, Kišiňove a napokon na rodinnom statku v dedine Michajlovskoje pri Pskove.
Na týchto miestach zažíval očarenie ruskou prírodou. Bol to čas vzniku Puškinových poém – Kaukazský zajatec (1821), Bachčisarajská fontána (1823), Cigáni (1824), ale aj rozprávok napríklad O rybárovi a rybke (1833).
V Michajlovskoje napísal Puškin aj historickú drámu Boris Godunov (1825). Z vyhnanstva sa vrátil k cárskemu dvoru po porážke a poprave revolučných dekabristov, z ktorých viacero osobne poznal.
Osudnými sa mu stali klebety o manželkinej nevere
Po návrate do Petrohradu sa Puškin oženil s Natáliou Gončarovovou, ktorá mala pre svoju krásu veľa obdivovateľov. Narodili sa im dcéry Mária a Natália a synovia Alexander a Grigorij.
Puškin dokončil svoje zrejme najznámejšie dielo – veršovaný román Eugen Onegin (1822-1833), s vysnívaným ideálom ženy – Tatianou, ktorý jeho čitateľov neobyčajne nadchol.
„Keď v žene posilňuješ priateľstvo, oslabuješ lásku.“
alexander puśkin
Pre klebety rozdúchané zlomyseľníkmi o dôvernom vzťahu medzi Puškinovou manželkou Natáliou a jej švagrom, francúzskym šľachticom Georgesom d’Anthésom, došlo začiatkom februára 1837 k tragickému súboju, v ktorom Puškin utrpel ťažké zranenia. Na ich následky zomrel 10. februára 1837 v Petrohrade vo veku 37 rokov.
