Krádež v exprese, Zelený lukostrelec, Človek nikto, Maska, Žena z východu či King Kong. Všetky tieto diela – knižné a divadelné či filmové scenáre – vznikli rukou jedného autora, Angličana Edgara Wallacea. Od úmrtia „kráľa anglických detektívok“, ako ho prezývali, uplynulo vo štvrtok (10. 2.) presne 90 rokov.
Rodičia sa ho vzdali
Narodil sa v roku 1875 v Londýnskej štvrti Greenwich. Jeho rodičmi bola herečka Polly Richardsová a herec Richard Horatio Edgar Marriott, ktorý použil falošné meno Walter Wallace pri zápise do matriky. Matka hneď po narodení odložila chlapca do sirotinca. Po deviatich dňoch ho adoptoval ako svoje 11. dieťa pracovník londýnskeho trhu s rybami Dick Freeman.
Už v 11 rokoch Wallace opustil školu a začal pracovať. Spočiatku sa živil roznášaním mlieka a novín, predával kvety a topánky, pracoval v tlačiarni a v továrni na gumu, staval cesty a bol poslíčkom. Zmenilo sa to v osemnástich rokoch, keď vstúpil do britskej armády.
V roku 1896 ho prevelili do Južnej Afriky, kde pôsobil pri sanitnom oddiele a pod vplyvom poviedok o Jackovi Rozparovači sa pokúšal o vlastnú literárnu tvorbu.
Veliteľa jeho články nahnevali
Zoznámil sa s reverendom Williamom Shawom Caldecottom z Kapského Mesta, ktorý bol spisovateľom a pomáhal mu v jeho úsilí. Začal prispievať do rôznych novín a časopisov a tiež písal básne s vojnovou tematikou, ktoré vydal roku 1898 ako svoj knižný debut pod názvom Misia, ktorá zlyhala.
Po prepustení z armády roku 1899 začal pracovať ako dopisovateľ pre tlačovú agentúru Reuters i londýnsky denník Daily Mail. Svojimi článkami o brutalite britskej armády počas druhej búrskej vojny však natoľko nasrdil jej veliteľa, maršala Horatia Herberta Kitchnera, že mu zakázal pôsobenie v pozícii vojnového spravodajcu.
V roku 1902 sa vrátil z Afriky späť do Anglicka. Počas rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 až 1905 získal mnoho poznatkov o práci ruských a britských špiónov operujúcich v Španielsku a Portugalsku, keď pôsobil ako dopisovateľ Daily Mail vo Vigu.
Svoj prvý román Štyri spravodliví – o skupine mužov berúcich zákon do vlastných rúk – vydal vlastným nákladom roku 1905. Kniha mala úspech, ale pre zlú propagáciu skončila finančným neúspechom.
Všetko sa uspokojivo vyriešilo až roku 1911 po vydaní románu Sanders, prvého zväzku jeho detektívnej série z Afriky s komisárom Sandersom, jeho zástupcom poručíkom Bonesom a domorodým náčelníkom Bosambom. Touto knihou odštartoval rad neustálych literárnych úspechov.
Továreň na romány?
Najslávnejší román Zelený lukostrelec, príbeh napísaný v duchu gotického románu, pochádza z roku 1923 a vďaka nemu sa stal najvydávanejším autorom svojej doby. Jeho produktivita bola ohromujúca – vydal 175 kníh, napísal dvadsaťštyri divadelných hier a nespočetné množstvo novinových článkov.
To viedlo k podozreniu, že vlastnil tzv. továreň na romány a pod diela iných sa len podpisoval. To sa však nikdy nepotvrdilo. Nikdy si nerobil ku knihám vopred poznámky o priebehu deja a jednotlivých zápletkách.
Prvú stránku textu napísal vždy vlastnou rukou, ďalej potom diktoval sekretárke alebo do diktafónu. Denne pracoval neustále, každú polhodinu vypil šálku čaju a nepretržite fajčil cigarety.
King Konga skompletizoval len sčasti
Pracoval aj ako filmový scenárista. Príkladom je scenár pre britský film Pes baskervillský, ktorý napísal v roku 1931 podľa románu Arthura Conana Doylea.
Začiatkom roku 1932 začal pracovať na scenári pre americký film King Kong. Pochádza však od neho iba námet, pretože 10. februára zomrel na ceste do Hollywoodu na zápal pľúc vo veku 56 rokov.
Wallacea považujú za tvorcu kriminálneho thrilleru. Vo svojich dielach sa dokázal odpútať od vzoru veľkého detektíva, ktorého vytvoril Edgar Allan Poe a zameral sa skôr na popis policajného aparátu. Mnoho z jeho diel sfilmovali – existuje takmer 160 titulov natočených podľa jeho námetu, napríklad Zeleného lukostrelca sfilmovali trikrát.
