V roku 2008, keď sa v Pekingu konali letné olympijské hry, spôsoboval veľké problémy smog. Športovci mali obavy z toho, že ho počas súťaženia vdýchnu. Tentoraz sa obavy týkajú snehu – a vplyvu umelého snehu na životné prostredie.
ZOH 2022 v Pekingu sú prvými olympijskými hrami, na ktorých sa súťaží výlučne na umelo vyrobenom snehu. Mesto Peking sa totiž nachádza vo veľmi suchom regióne. V zimnom období tu takmer vôbec nesneží ani neprší, píše portál theworld.org.
Od novembra na olympijských lyžiarskych svahoch nonstop jazdia snežné delá. Odhaduje sa, že na výrobu snehu pre zjazdové, skokanské a snowboardové podujatia organizátori spotrebovali asi 185 miliónov litrov vody.
Umelý sneh na olympiáde nie je novinkou
Maddy Orr, zakladateľka Sports Ecology Group, uviedla, že vyrobený sneh sa na zimných olympijských hrách po prvý raz použil v roku 1980 v Lake Placid, štát New York.
„Používať ho na 100 % – to znamená, že každý jeden snehový povrch je na 100 % zložený z umelého snehu – to je novinka,“ zdôraznila.
Organizátori tvrdia, že nateraz majú k dispozícii dostatok vody. Orr sa však obáva že voda, ktorá sa spotrebuje na umelé zasnežovanie, by mohla neskôr chýbať v poľnohospodárstve alebo v domácnostiach.
Environmentalista Zhang Junfeng súhlasí. Jeho organizácia Le Shui Xing už niekoľko rokov monitoruje zásobovanie vodou v regióne.
„S rastúcimi dosahmi klimatickej zmeny bude tento región stále suchší a suchší a obávam sa dlhodobého vplyvu športov, ktoré sú také náročné na vodu,“ povedal.
Výroba snehu je tiež jedným z dôvodov, prečo je organizovanie olympijských hier energeticky veľmi náročné. Peking sa zaviazal, že zorganizuje hry, ktoré budú priateľské k životnému prostrediu. Dokonca sa hovorilo o prvých olympijských hrách, ktoré budú uhlíkovo neutrálne.
Číňania rekonštruujú staré olympijské areály a zároveň stavajú novšie – nízkoenergetické, používajú elektrické a vodíkové vozidlá a emisie kompenzujú výsadbou stromov.
Neekologická snehová pokrývka
Organizátori tvrdia, že monitorujú svoje uhlíkové emisie a po skončení olympiády zverejnia podrobnú správu o vplyve hier na životné prostredie. Výroba umelého snehu je však náročná na energiu a vodu.
Do vody, z ktorej sa následne vyrába umelý sneh, sa často pridávajú chemikálie alebo biologické prísady na zlepšenie kvality a spomalenie topenia. Chemicky upravená voda môže znížiť biodiverzitu prostredia, narušiť vegetáciu a pomalé topenie umelého snehu môže vyústiť do spomalenia rastu rastlín pod snehovou pokrývkou.
Okrem toho snežné stroje potrebujú nízke teploty, aby mohli správne fungovať. Na zimných olympijských hrách vo Vancouveri v roku 2010 zasnežovacie zariadenia nedokázali držať krok s nezvyčajne teplým počasím, takže organizátori použili nákladné autá a helikoptéry, aby priviezli sneh odinakiaľ.
Je umelý sneh budúcnosťou zimných športov?
Zmeny počasia spôsobené globálnym otepľovaním ohrozujú budúcnosť zimných športov a znižujú počet vhodných miest pre budúce zimné olympijské hry, píše portál bbc.com.
Keď teploty stúpnu príliš vysoko, tak sa sneh na zemi udrží len ťažko, bez ohľadu na to či je umelý alebo prírodný.
Vedci sa domnievajú, že z 20 miest, ktoré boli dejiskom ZOH od roku 1924, bude mať do roku 2050 len desať vhodné prírodné podmienky na usporiadanie hier.
Peter Speight, britský freestylový lyžiar a zimný olympionik, si myslí, že umelý sneh by nemal byť riešením v boji proti klimatickej zmene. „Na jeho výrobu sa spotrebuje veľké množstvo vody a energie a neprispieva k riešeniu klimatickej zmeny,“ hovorí.
Umelé zasnežovanie však umožnilo organizátorom zimných olympijských hier vybrať také hostiteľské mestá, ktoré nie sú, z hľadiska klimatických podmienok, ani zďaleka ideálne.
Ako sú ovplyvnené výkony športovcov?
Umelý sneh so sebou prináša aj iné ako environmentálne hrozby. Športovci sú pri súťažiach na umelo vyrobenom snehu vystavení väčšiemu riziku, pretože má tendenciu vytvárať rýchlejší a tvrdší povrch, ktorý môže spôsobiť vážnejšie zranenia pri pádoch.
Viacerí športovci súťažiaci na zimných olympijských hrách v Pekingu už utrpeli zranenia, ktoré boli také vážne, že nemohli pokračovať v súťažení.
Tento negatívny trend vyvolal otázky týkajúce sa umelého snehu, ktorý predstavuje obrovskú výzvu pre pretekárov zvyknutých trénovať na prírodnom snehu.
„Myslím si, že pre podmienky na trati sme svedkami viacerých zranení ako zvyčajne a tieto zranenia môžu byť ešte vážnejšie ako obvykle, a to pre rýchlosť, ktorú má športovec, keď spadne, “ vyhlásila americká ortopedička Mia Hagen.
Na dlhom zozname zranených športovcov sa ocitla napríklad aj 24-ročná americká alpská lyžiarka Nina O’Brien, ktorá spadla počas druhej jazdy v obrovskom slalome žien. Na hrôzostrašných záberoch jej pádu bolo vidieť, ako sa jej noha ohla dozadu, čo potvrdilo, že bola zlomená.
Zranenia utrpeli aj športovci, ktorí pred olympiádou trénovali na umelom snehu v Pekingu, vrátane 22-ročnej japonskej snowboardistky Riny Yoshika, ktorá mala ťažkú nehodu počas tréningovej jazdy. Po tvrdom páde si poranila chrbticu, zranenie ju vyradilo z olympijských bojov.
