Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) viní zo zdražovania Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá podľa neho poslala do obehu nekryté miliardy eur. Šéf rezortu hospodárstva vysokú infláciu vyčíta aj guvernérovi Národnej banky (NBS) Petrovi Kažimírovi, ktorý ako člen Rady ECB nehlasoval v prospech Slovenska.
Guvernér obvinenia odmieta a tvrdí, že opatrenia pomohli štátom v koronakríze a vláda maskuje nervozitu, pretože musí urýchlene nájsť riešenia. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Sulík vidí jasného vinníka
Ničím nekryté miliardy eur, ktoré sa v uplynulých rokoch v Európe vytlačili, pustili do obehu a štáty si ich požičiavali na krytie svojich výdavkov, znehodnotili menu tak, že dnes čelíme rekordnej inflácii. Toľko vysvetlenie lídra liberálov.
Podľa ministra hospodárstva je jasným inflačným vinníkom ECB. O jej politike rozhoduje rada guvernérov členských štátov. Sulík tak priamo ukazuje na šéfa NBS Petra Kažimíra.
„Peter Kažimír je tu na Slovensku hlavný vinník obrovskej inflácie, lebo on chodí vysedávať do Frankfurtu na zasadnutie Rady guvernérov. On dvíha ruku za tieto fatálne zlé zničujúce rozhodnutia,“ tvrdí Sulík.
Šéf NBS sa bráni
Guvernér tvrdí, že politika ECB počas pandémie pomohla odvrátiť kolaps ekonomiky, uchránila pracovné miesta a pomohla štátom financovať záchranné programy – napríklad počas lockdownov.
„Eurosystém nakúpil 25 miliárd eur slovenských vládnych dlhopisov, čo predstavuje polovicu nášho dlhu. Keď sme každý mesiac nakupovali stovky miliónov slovenského dlhu, nikto sa nesťažoval,“ píše sa v stanovisku Kažimíra.
Richard Sulík však v kritike pokračuje, a to aj na vrub fungovania slovenskej centrálnej banky. „Peter Kažimír, ktorý berie obrovské peniaze prakticky za nič, má tam 1 200 zamestnancov tak, ako keď sme mali ešte vlastnú korunu. Obrovská prezamestnanosť, obrovské platy a robí figu borovú,“ myslí si Sulík.
„Reagovať na primitívne invektívy a očierňovanie ECB, mňa a mojich kolegov nevidím dôvod. Takáto agresívna rétorika iba maskuje nervozitu z nutnosti prinášať konkrétne riešenia,“ oponuje Kažimír.
Problematika vinníka je zložitejšia
Ekonóm inštitútu INESS Juraj Karpiš tvrdí, že rast inflácie spôsobila jednak pandémia a obmedzenia v podobe lockdownov, no aj politika uvoľňovania veľkého množstva peňazí do obehu. Problém, kto je vinný, je však podľa neho zložitejší.
„Aj centrálna banka, aj vláda sú súčasťou jedného konsolidovaného celku, ktorý sa volá štát a ten vlastne aj tým, že vytlačil nové peniaze a financoval si za to verejné výdavky, prispel v najväčšej miere k rastu cien,“ vysvetlil.
Podľa ekonóma by tak na jednej strane mala ECB zmeniť svoj kurz, tá v tejto súvislosti už naznačuje zmenu. Na druhej strane sú tu vládni politici, ktorí by mali zostavovať nielen vyrovnané, ale rovno prebytkové rozpočty, čo sa Slovensku dosiaľ nepodarilo.
