Na hlavný obsah

Podieľal sa na zostrojení atómovej bomby. Neskôr to Oppenheimer oľutoval

Americký vedec zomrel pred 55 rokmi.

Podieľal sa na zostrojení atómovej bomby. Neskôr to Oppenheimer oľutoval
Atómový hríb po testovacej bombe Trinity z júla 1945. Foto: Los Alamos National Laboratory

Počas druhej svetovej vojny viedol projekt, ktorého cieľom bolo zostrojenie atómovej bomby. Po jej zvrhnutí na Hirošimu a Nagasaki začal propagovať mierové využitie atómovej energie a stal sa autorom teórie neutrónových hviezd. Americký fyzik Julius Robert Oppenheimer zomrel presne pred 55 rokmi.

Oppenheimer sa narodil 22. apríla 1904 v americkom New Yorku. Bol veľmi nadaným človekom. Študoval na prestížnej Harvardovej univerzite v Spojených štátoch, neskôr pracoval na Cambridgeskej univerzite spolu s „otcom jadrovej fyziky“ Ernestom Rutherfordom. Doktorský titul získal na univerzite v nemeckom Göttingene v roku 1926, keď mal len 22 rokov.

Po čase sa vrátil do USA, kde opäť študoval na Harvarde a neskôr aj na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech) v Pasadene. Vyučoval a ďalej prehlboval svoje znalosti aj na ďalšej prestížnej škole – Kalifornskej univerzite v Berkeley. V roku 1930 popísal ako prvý vedec jav, ktorý sa v súčasnosti označuje ako čierne diery.

V čase Veľkej hospodárskej krízy, ktorá začala na sklonku roku 1929 a v niektorých krajinách trvala až do neskorších 30. rokov, sympatizoval s ľavičiarmi a v roku 1940 sa oženil s členkou komunistickej strany – Katherine Harrisonovou.

Mierové úmysly

Zlom v jeho živote nastal v roku 1943, keď ho poverili vedením projektu Manhattan v tajných laboratóriách v Los Alamos v štáte Nové Mexiko. Cieľom projektu, na ktorom spolupracovalo okolo 3 000 amerických i zahraničných vedcov, bolo zostrojenie atómovej bomby.

Pri pokusnom jadrovom výbuchu v júli 1945 vo vojenskom priestore Alamogordo v nevadskej púšti v Novom Mexiku ostal Oppenheimer šokovaný. Označil sám seba za „ničiteľa Zeme“. Aj preto sa snažil presadzovať myšlienku, aby atómová bomba slúžila len ako hrozba a nie na reálne použitie.

To sa však nepodarilo, keďže USA v auguste 1945 zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Spúšť, ktorú bomby spôsobili, Oppenheimerom hlboko otriasla. V reakcii na tento útok mnoho vedcov vrátane Oppenheimera odmietlo pokračovať v projekte.

Neskôr sa Oppenheimer stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC). Svoju pozíciu využíval pre lobing za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení so Sovietskym zväzom. Protestoval aj proti vývoju novej zbrane – vodíkovej bomby.

Fajčenie sa mu stalo osudným

V 50. rokoch ho začali spájať s komunistickou ideológiou a v 1953 ho v tejto súvislosti aj obvinili. Jeho vina sa nepreukázala, no dostal zákaz pracovať s vojenskými tajomstvami, a tak musel opustiť atómovú komisiu. Stiahol sa z verejného života, no vo výskume a vyučovaní pokračoval.

Veľa času strávil v jednoduchom dome na ostrove St. John na Panenských ostrovoch a s manželkou sa venoval jachtingu. V roku 1963 mu vtedajší prezident USA Lyndon B. Johnson udelil cenu Enrica Fermiho ako gesto politickej rehabilitácie.

Julius Robert Oppenheimer, vášnivý fajčiar, zomrel 18. februára 1967 vo veku 63 rokov na rakovinu hrtana v americkom Princetone. Na Panenských ostrovoch ostala po ňom pomenovaná pláž, ktorú jeho dedička ustanovila za verejný park určený na rekreáciu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet