V boji o ovládnutie vesmíru medzi Washingtonom a Moskvou spočiatku Spojené štáty zaostávali – prvú družicu i prvého človeka sa totiž do vesmíru podarilo dostať Sovietom. A oboje bolo nielen pre bežných Američanov šokom, z ktorého sa dlho spamätávali. Prvého muža sa im síce za hranice atmosféry podarilo dostať necelý mesiac po Jurijovi Gagarinovi, Alan Shepard však letel začiatkom mája 1961 iba po balistickej dráhe.
Až 20. februára 1962, teda pred 60 rokmi, vyštartoval do vesmíru John Glenn, ktorý v malej kabíne kozmickej lode Friendship 7 za štyri hodiny a 56 minút uskutočnil tri oblety planéty.
Radosť Američanov z Glennovho výkonu, ktorému predchádzal ešte druhý balistický skok Virgila Grissoma z 21. júla 1961, trochu zmenšoval fakt, že na sovietskej strane ho predbehol ešte Vostok 2. Ten na obežnú dráhu odštartoval 6. augusta 1961 a dokázal Zem obletieť 17-krát, kým kozmonaut German Titov po jednom dni, jednej hodine a 18 minútach pristál späť v Sovietskom zväze.
Na rozdiel od Američanov, ktorí od začiatku počítali s tým, že ich astronauti vyletia a pristanú vo vnútri kozmickej lode, sa však prví sovietski kozmonauti počas návratu katapultovali a pristávali na padáku mimo svoj koráb.
Misia nemala bezproblémový priebeh
Misia 40-ročného Glenna, ktorý bol najstarším z prvých siedmich kandidátov amerického kozmického programu, sa pritom nezaobišla bez problémov. Štart, pôvodne plánovaný na 16. januára 1962, opakovane odložili, a to či už pre technické problémy alebo počasie.
Ťažkosti s priesakmi paliva sa ale nakoniec podarilo vyriešiť a 18. februára 1962 sa takisto konečne začala trhať oblačnosť nad kozmodrómom, a tak sa mohol Glenn o dva dni neskôr, krátko po štvrtej na desať ráno miestneho času, vydať na cestu do vesmíru. Nečakalo ho ale nič pohodlné, a to aj preto, lebo lode typu Mercury s jedným kubickým metrom priestoru boli najmenšími korábmi, čo kedy lietali do kozmu.
Taktiež počas samotného letu neposlúchala technika a ľudia v riadiacom stredisku sa dokonca obávali, že loď môže počas návratu do atmosféry zhorieť. Okrem zlyhania dýz zabezpečujúcich polohu kabíny, pre ktoré musel John Glenn polohu udržiavať ručne, sa totiž u operátorov rozsvietila kontrolka signalizujúca odpojenie tepelného štítu.
Astronautovi o tom ale až do posledných chvíľ pred pristátím nikto nepovedal, riadiaci letu ho len prinútili k niekoľkým úkonom, ktoré mali overiť, ako to so štítom naozaj je. Istotu ale ani tak nezískali, preto Glenn musel nakoniec ručne zasiahnuť aj do pristátia a nechať pri lodi brzdiace rakety, pripevnené kovovým pásom, ktorý mohol pomôcť prípadne uvoľnený štít udržať na mieste.
Nakoniec všetko dobre dopadlo, rozsvietená kontrolka bola len dôsledkom chyby v elektroinštalácii a Glenn vo svojej kozmickej lodi v poriadku dosadol na hladinu Atlantiku, zhruba 300 kilometrov severne od Dominikánskej republiky.
K pôvodne plánovanej oblasti pristátia mu síce chýbalo asi 60 kilometrov (inžinieri pri výpočtoch zabudli vziať do úvahy, že loď bude mať pre spotrebované palivo nižšiu hmotnosť), aj tak to ale trvalo len štvrťhodinu, kým k Friendship 7 dorazil hliadkujúci torpédoborec Noa. O niekoľko minút neskôr bola kozmická loď na palube. „Bolo tam trochu horúco,“ vyhlásil Glenn, keď konečne vyliezol von.
Stopka ďalším letom do vesmíru
Na záujem verejnosti bol síce prvý Američan, ktorý prenikol na obežnú dráhu Zeme, zvyknutý už z minulosti (v roku 1957 sa objavil na titulných stránkach novín, keď za tri hodiny a 23 minút s nadzvukovým lietadlom prekonal trasu z Los Angeles do New Yorku), po návrate z vesmíru sa ale stal skutočným národným hrdinom.
Podobne ako v prípade Jurija Gagarina na druhej strane železnej opony to ale tiež znamenalo, že ho vedenie amerického vesmírneho programu už do kozmu nepustilo. Spôsobili to hlavne obavy z toho, že by prípadný neúspech, končiaci sa pravdepodobne Glennovou smrťou, mohol úplne ochromiť ďalšie vesmírne lety.
Tri roky po svojom vesmírnom lete tak Glenn, okrem iného vyznamenaný pilot z druhej svetovej vojny so skúsenosťami tiež z kórejskej vojny, odišiel v hodnosti plukovníka do civilu. Pôsobil vo vrcholných manažérskych funkciách a postupne si začal budovať politickú kariéru.
Ako senátor za rodný štát Ohio vstúpil v roku 1974 do Washingtonu a zostal štyri volebné obdobia až do roku 1999. Ťažiskom jeho politickej pôsobnosti boli energetická, vojenská a zahraničná politika. Mal aj vyššie ambície, ale jeho snaha stať sa kandidátom demokratov na prezidentský úrad pre voľby v roku 1984 stroskotala a neskôr to už neskúšal.
Historické prvenstvo
Na druhej strane Glenn nikdy neopustil sen o návrate do vesmíru. V júni 1997 ponúkol NASA, že by bol vhodnou osobou pre sledovanie vplyvu beztiažového stavu na starých ľudí. Úrad mu to nakoniec po sedemmesačnom váhaní schválil. A v októbri 1998 sa John Glenn druhýkrát výrazne zapísal do histórie kozmických letov.
Na palube raketoplánu Discovery ešte raz zavítal do vesmíru, a to na dlhý čas v rekordných 77 rokoch. Len vlani ho prekonali 82-ročná letecká priekopníčka Wally Funková a ešte o osem rokov starší herec William Shatner, tí ale na palube lode firmy Blue Origin vykonali len let k hranici kozmu a späť.
Primát najstaršieho človeka, ktorý kedy nachádzal na obežnej dráhe, tak dodnes patrí Glennovi, ktorý zomrel 8. decembra 2016 vo veku 95 rokov.
