Český astronóm a pražský rodák Záviš Bochníček vyvolal pozornosť už ako šestnásťročný objavom novy, za čo ho vyznamenali Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš. Napokon väčšinu svojho života strávil na Slovensku. Známy bol nielen ako vedec, ale aj ako popularizátor astronómie.
Záviš Bochníček sa narodil 20. apríla 1920 v Prahe. Už ako chlapec sa zaujímal o astronómiu. Ako šestnásťročný študent v roku 1936 objavil pozorovaním voľným okom hviezdu Nova CP Lacertae. Táto významná udalosť poznamenala jeho ďalší život.
Vedecká práca počas vojny
Bochníček dostal aj pozvania na štúdium do Berlína a Edinburghu. Túto možnosť však nevyužil, keďže Európa stála na prahu druhej svetovej vojny.
Počas vojny bol Bochníček na nútených prácach v Nemecku. Dostal sa do koncernu Zeiss, kde ho prijal jeden z riaditeľov, ktorý bol tiež fyzik. Spomenul si na neho ako na objaviteľa novej hviezdy a ponúkol mu prácu vo hvezdárni. Tá však bola pod správou nemeckej armády a mladý študent do nej odmietol vstúpiť.
Spomínaný fyzik mu však umožnil ťažké roky vojny stráviť vedeckou prácou. V roku 1944 sa osobne stretol s jedným z najväčších fyzikov 20. storočia Maxom Planckom, ktorý ho povzbudil k ďalším štúdiám po skončení druhej svetovej vojny.
Väčšinu života strávil na Slovensku
Pri oslobodzovaní dostal Bochníček od Američanov ponuku pracovať v zámorí. Napokon sa rozhodol doštudovať v Prahe. Do roku 1952 pôsobil na Univerzite Karlovej, kde v roku 1946 objavil druhú novu, T CrB (súhvezdie Severná koruna). Neskôr ho preradili na Slovensko.
„Keď som v Bratislave vystúpil z vlaku, tak to bolo také zničené a nevľúdne mesto, že si to dnešní Bratislavčania ani nevedia predstaviť. Tak som si povedal, že nasledujúcim vlakom idem späť do Prahy. Slušné však bolo zastaviť sa na univerzite. A tu ma tak milo prijali, že mi srdce nedalo, povedať im zbohom,“ citovala Bochníčkové slová redaktorka Hana Michalčíková na Rádiu Regina.
Pôsobil na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV a potom Observatória na Skalnatom plese. Z kádrových dôvodov ho z postu riaditeľa odvolali a na krátky čas zostal bez práce. Od roku 1985 až do odchodu na dôchodok pracoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, kde prednášal o pohybe umelých družíc a kozmických sond.
Bol tiež jedným zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku, ktorej cieľom bolo vybudovať planetárium v Bratislave.
Záviš Bochníček vypracoval a publikoval metódy určovania polôh a pohybov umelých družíc a vesmírnych sond. Vyjadroval sa k rôznym zaujímavým vesmírnym objektom a úkazom, pravidelne o nich informoval v odborných časopisoch či denníkoch. Je autorom viacerých publikácií, napríklad Hviezdne večery, ale tiež prepracované vydanie známeho Rozumu do vrecka.
Hviezda s jeho menom
V roku 2000 pri príležitosti 80. narodenín Záviša Bochníčka nazvali jeho menom novoobjavenú planétku č. 15053. Pozorovali ju Petr Pravec a Ulrika Babiaková v hvezdárni Ondřejov v noci zo 17. na 18. decembra 1998 v západnej časti súhvezdia Býk.
Meno „Bochníček“ pridelilo objavenému objektu – na počesť známeho astronóma – Centrum pre výskum malých planétiek pri Harvardovej univerzite v Bostone v USA, a tiež 44. komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU).
Záviš Bochníček zomrel po ťažkej chorobe 23. februára 2002 v Bratislave. Do hrobu mu okrem kvetov vhodil jeden zo zakladateľov Štefánikovej nadácie na podporu astronómie na Slovensku Jozef Ambruš škatuľku s prachom z viacerých meteoritov ako symbol lásky na zemi i medzi nebom a zemou.
