Aké budú ďalšie kroky ruského prezidenta Vladimira Putina a kam je schopný až zájsť? To sú otázky, ktoré momentálne zamestnávajú politikov, spravodajské služby aj bezpečnostných expertov či analytikov. Podľa viacerých stále hrozí, že ruský prezident nechce obsadiť iba Donbas, ale aj ďalšie ukrajinské územie.
Obe povstalecké samozvané republiky na východe Ukrajiny sa nachádzajú v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spolu tvoria región Donbasu. Rebeli však ovládajú len tretinu tohto územia.
Keď šéf Kremľa Vladimir Putin uznal ich nezávislosť, na základe ústav týchto samozvaných republík uznal nezávislosť celého Donbasu. Kyjev a Západ sa preto obávajú, že ruskí vojaci sa nezastavia na takzvanej línii dotyku a obsadia celý Donbas. Teda aj územia, ktoré má teraz pod kontrolou ukrajinská armáda.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„V súčasnosti sa o tom špekuluje, tak ako sa špekulovalo či je to invázia alebo nie. Fakticky sa stále jedná o suverénne územie Ukrajiny, takže to môžeme považovať za inváziu. S tým, že je to jeden z možných scenárov vývoja,“ hovorí Jozef Hrabina, hlavný analytik Rady slovenských exportérov.
Ukrajinská tajná služba najnovšie tvrdí, že Vladimir Putin sa neuspokojí len s Donbasom, ale bude chcieť obsadiť aj ďalšie ukrajinské územia. V rizikovej zóne by sa podľa nej ocitli mestá Charkov, Cherson a dokonca aj hlavné mesto Ukrajiny Kyjev.
Podľa jedného tábora expertov je možnosť veľkej otvorenej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou málo pravdepodobná. Druhý tábor v tom vidí reálnu hrozbu.
„Kremeľ si uvedomuje, aké riziká by táto veľká vojna niesla. Západ by určite ekonomicky aj vojensky pomáhal Ukrajine, ale zároveň by to mohlo znamenať aj veľké problémy doma v Rusku. Nemyslím si, že ruská spoločnosť v súčasnej situácii je na takúto veľkú vojnu, ktorá by znamenala veľké ekonomické straty aj straty na životoch, pripravená,“ uvádza Marek Příhoda, rusista a historik Karlovej univerzity v Prahe.
„Diplomatické jednania v zásade zlyhali a prišla táto nátlaková cesta. Myslím si, že tá hrozba je reálna, dokým nepríde k nejakému konsenzuálnemu riešeniu medzi Ruskom a Západom,“ reaguje Hrabina.
Podľa historika a rusistu Mareka Příhodu chce Vladimir Putin svojimi krokmi okrem nátlaku na Západ zabodovať aj na domácej scéne. Už o dva roky budú totiž v Rusku prezidentské voľby.
„Prezident Putin podľa mňa potrebuje nejaký veľký medzinárodný úspech. Tým úspechom by boli priame rokovania s USA, samozrejme s tým výsledkom, že USA a Západ budú rešpektovať tú východnú Európu a čiastočne musíme povedať aj strednú Európu ako sféru vplyvu Ruska.“
Podľa analytikov chce Vladimir Putin svojimi krokmi okrem iného donútiť Ukrajinu, aby sa vzdala zámeru stať sa členom NATO. Ukrajinci však majú tento cieľ zakotvený v ústave.
