Od narodenia evanjelického farára, organizátora slovenského národného hnutia a jedného z otcov modernej slovenčiny Jozefa Miloslava Hurbana uplynulo 205 rokov.
Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti ako prvý z bratislavskej skupiny štúrovcov ideovo zdôvodňoval a formuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov (1837).
Stál pri zrode spolku Tatrín (1844), bol vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848–1849, tiež jedným z autorov mikulášskych Žiadostí slovenského národa (1848).
Predsedal Slovenskej národnej rade (SNR, 1848), spoluorganizoval slovenské národné zhromaždenia v Martine v júni 1861. Patril aj k zakladateľom Matice slovenskej (MS).
Stretnutie so Štúrom a Hodžom
Vydával časopis Slovenské pohľady. Na jeho fare v Hlbokom došlo v roku 1843 k stretnutiu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom, na ktorom sa rozhodlo o prijatí stredoslovenského nárečia za základ celonárodného spisovného slovenského jazyka.
„Hurban nebol zo začiatku členom slovenského hnutia okolo Štúra, dokonca Štúra ani nemal veľmi rád,“ povedal pre Rádio Slovensko historik Peter Podolan z Univerzity Komenského.
„Vzťah bol rovnocenný, narozdiel od mnohých mladších, ktorí Štúra napodobňovali obliekaním. Hurban taký nebol,“ povedala pre Rádio Slovensko historička Daniela Kodajová zo Slovenskej akadémie vied.
Hurban uviedol spisovnú slovenčinu do reálneho života v almanachu Nitra.
Zo slovenských politikov najostrejšie vystúpil proti princípom rakúsko-uhorského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868, ktorý začal platiť v Uhorsku.
Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v Pešťbudínskych vedomostiach 1868–1869 pobudol vo väzení.
Vysvätili ho za kňaza
Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 na evanjelickej fare v Beckove. Po štúdiách teológie v Bratislave a po vysvätení za kňaza v roku 1840 popri pastoračných povinnostiach vyvíjal činnosť aj na cirkevno-politickom poli a venoval sa osvetovej práci.
„Jeho otec bol farárom v Beckove, ženil sa ako 43-ročný. Zobral si vdovu, ktorá už mala jedného syna. S ňou mal najprv dcéru Teréziu a o tri roky sa narodil Jozef. Jeho otec bol aj jeho učiteľom,“ uviedla Kodajová.
Angažoval sa v zápasoch za uvedenie cisárskeho patentu z roku 1859 do života. Patent upravoval organizáciu a správu protestantských cirkví v Uhorsku a pôvodne mal vymaniť slovenských evanjelikov a kalvinistov z vplyvu maďarských a pomaďarčených šľachtických patrónov a štátu. Hurban sa snažil uvádzať do reálneho života pôvodnú verziu patentu.
Zorganizoval prvú slovenskú pastorálnu konferenciu evanjelických farárov v Lubine (1871) a vystúpenie proti únii – spojeniu slovenských evanjelikov s maďarskými kalvínmi, ktoré by ohrozilo cirkev aj národ.
Bohatá bola aj jeho literárna činnosť. Napísal významné historicko-memoárové práce, obsiahly životopis Ľudovíta Štúra a Rozpomienky, ktoré na pokračovanie uverejňovali v rokoch 1881–1887 Slovenské pohľady obnovené Svetozárom Hurbanom Vajanským.
Jozef Miloslav Hurban zomrel vo veku nedožitých 71 rokov 21. februára 1888 v Hlbokom, kde sa nachádza aj jeho pomník.
