Bol nielen géniom svetovej literatúry, ale aj hĺbavým mysliteľom a vášnivým učencom. „Neužitočný život je predčasná smrť,“ tvrdil autor slávneho básnického diela Faust alebo románu Utrpenie mladého Werthera.
Johann Wolfgang Goethe sa narodil 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom v dobre situovanej rodine. Jeho otec bol zástupcom v cisárskej rade. Na jeho želanie odišiel 16-ročný Goethe študovať právo do Lipska. Ale viac ako právo ho zaujímala literatúra a umenie. V Lipsku napísal svoje prvé verše – ešte v rokokovom štýle.
V roku 1768, Lipsko pre chorobu opustil a vrátil sa naspäť do Frankfurtu nad Mohanom. Po návrate domov a počas liečenia sa venoval literárnej tvorbe, avšak na otcov nátlak pokračoval v štúdiu práva, tentoraz v Štrasburgu, kde odcestoval v apríli 1770. Aj tam sa ale viac zaujímal o anatómiu a prírodné vedy než o právo.
Právo vymenil za literatúru
V Štrasburgu sa zoznámil s o päť rokov starším filozofom a spisovateľom Johannom Gottfriedom Herderom, ktorý ho zasvätil do ľudovej poézie a sám nadšený obdivovateľ Williama Shakespeara, prehĺbil Goetheho lásku k tomuto autorovi, ktorá ho sprevádzala po celý život.
Spoločne stáli pri zrode preromantického hnutia v nemeckej literatúre Sturm und Drang (Búrka a vzdor), ktoré vzniklo v dôsledku útlaku, neslobody a nespokojnosti.
Jeho príslušníci sa postavili proti nadvláde rozumu a chceli dosiahnuť uplatnenie všetkého prirodzeného, čo sa v človeku nachádza – citu, vášne, lásky a slobody.
„Lepšie je byť smutný s láskou, ako bez nej veselý„.
Po ukončení štúdií pôsobil krátky čas ako právny zástupca na ríšskom komornom súde v mestečku Wetzlar. Advokáciu totiž čoskoro zanechal a začal sa venovať literárnej tvorbe.
V tomto nemeckom mestečku napísal Goethe dielo Utrpenie mladého Werthera (1774), ktoré položilo základ spisovateľovej svetovej slávy.
„Prvú báseň napísal ako 8-ročný, ako 10-ročný napísal rozprávku, kde sám seba štylizoval ako miláčika bohov. Trvalo to po celý život. Prvú báseň napísal ako dieťa a poslednú niekoľko hodín pred smrťou,“ povedal pre RTVS profesor Ladislav Šimon.
Inšpiráciou mu bola aj nešťastná láska
Inšpiráciu románu čerpal počas svojej praxe na súde a okrem nešťastnej lásky k Charlotte (Lotte) Buffovej poslúžila autorovi ako námet aj samovražda jeho kolegu. Ďalší vynikajúci nemecký básnik a prozaik Heinrich Heine charakterizoval román Utrpenie mladého Werthera slovami: „Príroda chcela vedieť ako vyzerá, a tak stvorila Goetheho.“
Dielo, ktoré obľuboval aj Napoleon Bonaparte, vyvolalo mnoho reakcií a polemík o práve človeka na samovraždu. Spustilo tiež vlnu „wertherománie“, pod vplyvom ktorej mnohí mladí ľudia napodobňovali hlavného hrdinu – neraz aj vrátane dobrovoľného odchodu zo sveta.
Prvý diel Goetheho najväčšieho diela – veršovanej drámy Faust – vyšiel v roku 1808, druhý dopísal v roku 1830 a zverejnený bol až rok po jeho smrti, v roku 1833.
Jedno z najvýznamnejších literárnych aj dramatických diel svetovej literatúry označované tiež ako „dráma božská a diabolská“ je metaforou večnej túžby človeka po poznaní sveta a zmyslu ľudskej existencie, rozumu a citu.
Goethe napísal aj ďalšie významné diela, medzi nimi napríklad drámu Götz z Berlichingenu, báseň Prometheus a baladu Kráľ duchov, či historický cestopis Cesta do Talianska.
Venoval sa botanike aj anatómii
Goethe sa venoval aj štúdiu prírodných vied, mineralógii, botanike a fyzike. Priťahovala ho najmä teória vzniku farieb, ktorej venoval svoje dielo Teória farieb (1810). Zaujímala ho tiež anatómia, v roku 1784 objavil medzičeľustnú kosť. Po Goethem je pomenovaný minerál goethit.
Po roku 1793 sa Goethe zdržiaval prevažne vo Weimare a v Jene, pričom tieto mestá opúšťal len na krátky čas, väčšinou kvôli ceste do českých kúpeľov v Karlových Varoch a v Mariánskych Lázňach.
Počas posledných desiatich rokov života sa zdržiaval len doma, nepodnikal dlhé cesty a snažil sa dopísať rozpracované diela, najmä Fausta. Johann Wolfgang Goethe zomrel 22. marca 1832 vo svojom dome vo Weimare.
