Moravský a český biskup Jan Amos Komenský, ktorý svojou prácou inovoval školstvo a edukačné postupy, sa narodil pred 430 rokmi – 28. marca 1592 v obci Nivnice
Počas života však nebol v Česku taký uznávaný ako po smrti. Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. V súčasnosti patrí medzi najväčšie historické osobnosti v krajine a jeho podobizeň sa objavuje aj na jednej z bankoviek Českej koruny.
Pre učiteľov a žiakov sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva.
Bol filozofom, teológom, spisovateľom, jazykovedcom, humanistom a mysliteľom. Deň jeho narodenia sa nie náhodou aj na Slovensku pripomína ako Deň učiteľov. Mnohé Komenského myšlienky a pedagogické postupy sú aktuálne až do súčasnosti.
Napísal prvú učebnicu
Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Napísal pre školu prvú učebnicu Orbis pictus – Svet v obrazoch (1658). Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu – škola hrou. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia – vševýchova.
Hovoril, že deti treba učiť systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky majú viesť k zložitejším. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský. Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vyučovanie celého človeka.
Učiteľ má „zostúpiť“ k žiakovi a pomáhať mu pochopiť látku. Učiteľ nemôže učiť toľko, koľko by sám mohol, ale len toľko, koľko môže žiak pochopiť. Vzdelávanie nemajú sprevádzať údery, hnev, mrzutosť.
Škola má byť miestom ľúbezným, vábiacim oči vnútri i zvonku. Človek je najzložitejší a najtajomnejší, ale aj najtvárnejší zo všetkých tvorov, tvrdil Komenský.
Pracoval na západe Európy i na Slovensku
Po štúdiách na nemeckých univerzitách v Herborne a Heidelbergu bol správcom školy Jednoty bratskej, na ktorej získal svoje základné vzdelanie. Po porážke Českých stavov na Bielej Hore v bitke proti habsburským vojskám odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Didaktika Magna (Veľká Didaktika).
Vydal prvú verziu učebnice latinčiny Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), ktorou si získal všeobecnú vážnosť a slávu.
Neskôr pôsobil v Anglicku, bol účastníkom mierových rozhovorov medzi zástupcami katolíkov, luteránov a kalvinistov prebiehajúcich počas vrcholiacej 30-ročnej vojny v Toruni. Po práci v sedmohradskom Blatnom potoku vychádzali tlačou jeho didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia.
Boli v nich aj traktáty a pedagogické diela Methodus linguarum novissima – Najnovšia metóda jazykov, Orbis sensualium pictus – Svet v obrazoch, Schola ludus – Škola hrou, Gentis felicitas – Šťastie národa, Sermo secretus Nathanis ad Davidem – Tajná reč Nathana k Davidovi.
Svoje nazeranie na svet zúročil v dielach Theatrum universitatis rerum, Labyrint sveta a raj srdca a vo Všeobecnej rozprave o náprave vecí ľudských.
Počas svojej životnej púte prešiel štyrikrát aj Slovenskom. Pôsobil v mestách Skalica, Trnava, Holíč, Púchov, Levoča, Prešov, Markušovce. Aj preto jeho meno nesie najstaršia a najväčšia univerzita na Slovensku – Univerzita Komenského v Bratislave, ktorú založili v roku 1919.
Významný mysliteľ zomrel 15. novembra 1670 v holandskom Amsterdame vo veku 78 rokov, pochovali ho v neďalekom mestečku Naarden.