Jeho meno nesie asteroid 5020 Asimov, ako aj jeden z prototypov humanoidného robota od firmy Honda – Asimo. Americký vedec, biochemik a spisovateľ ruského pôvodu sa stal verejnosti známy najmä vďaka svojim knihám z oblasti vedeckej fantastiky a popularizovaniu najnovších vedeckých poznatkov.
Isaac Asimov sa narodil 2. januára 1920 v ruskej dedine Petroviči, ležiacej v Smolenskej oblasti. Keď mal tri roky, emigrovali jeho rodičia Anna Rachelová a Judah Asimov do Spojených štátov.
Nadaného chlapca zaujali príbehy z oblasti science fiction, ktoré predávali jeho rodičia vo svojom obchode v Brooklyne. Asimov tieto príbehy nielen rád čítal, ale ako 11-ročný ich začal aj písať.
Po maturite sa Isaac Asimov rozhodol pre štúdium chémie, ktoré ukončil na Kolumbijskej univerzite v roku 1939. V roku 1948 získal vo svojom odbore titul Ph.D. Na škole ostal pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg so špecializáciou na biochémiu. Naďalej však písal vedecko-fantastické romány a poviedky.
Najlepšia vedecko-fantastická poviedka
Prvou vydanou poviedkou bola v roku 1939 Marooned Off Vesta, ktorú napísal ako 18-ročný. O dva roky neskôr napísal poviedku Nightfall, ktorú americkí spisovatelia sci-fi zvolili v roku 1968 za najlepšiu vedecko-fantastickú poviedku v dejinách literatúry.
„Poviedka Nightfall bola zlomom v mojej profesionálnej kariére. Zrazu som to začal brať vážne a svet vedeckej fantastiky si uvedomil, že existujem. Ako plynuli roky, skutočne sa ukázalo, že som napísal klasiku,“ povedal Asimov.
Filmové spracovanie
V roku 1942 začal Asimov s písaním poviedok o Základni – umelo vytvorenej galaktickej ríši vo vesmíre. V poviedke Run-Around použil v tom čase po prvý raz pojem robotika.
Publikoval v nej svoju predstavu o robotoch ako o nadradenej rase, ktorú však ľudstvo môže ovládať. Mnohé poviedky vyšli v zbierke I, Robot (Ja, Robot). Jedna z nich, The Bicentennial Man, bola sfilmovaná v hlavnej úlohe s Robinom Williamsom.
Súčasný film Ja, robot v hlavnej úlohe s Willom Smithom, bol natočený podľa scenára Hardwired od Jeffa Vintara. Asimovove myšlienky boli zakomponované po tom, ako 20th Century Fox získala práva na Ja, Robot.
Inšpirovala ho aj Biblia
Okrem diel z oblasti vedeckej fantastiky zaujala Asimova aj Biblia – Starý i Nový zákon. Vo svojom diele Asimov’s Guide to the Bible približuje jednotlivé knihy Biblie, objasňuje históriu každej a všíma si politické a sociálne súvislosti, počas ktorých vznikala.
Jeho diela vychádzali väčšinou v češtine. V slovenčine vyšiel napríklad v roku 1970 román Vo vesmíre niekto vraždí (The Naked Sun), v roku 1977 román Koniec večnosti (The End of Eternity) a v roku 1991 Základňa (Foundation).
S ochorením AIDS bojoval deväť rokov
Asimov bol humanistom a racionalistom. Uznával úprimné náboženské presvedčenie, bol však proti poverám a mystifikácii náboženského života.
Napriek haváriám v jadrovej energetike zastával jej mierové využitie. Upozorňoval na zhoršovanie sa životného prostredia, globálne otepľovanie a ničenie ozónovej vrstvy Zeme. Napísal a vydal viac ako 500 titulov a okolo 90 000 listov a článkov.
Spisovateľ zomrel 6. apríla 1992. Okolnosti úmrtia objasnila o desať rokov neskôr jeho druhá manželka Janet O. Jeppsonová v životopise It’s Been a Good Life.
Počas operácie srdca v roku 1983, pri ktorej voperovali spisovateľovi bypass, mu podali krv nakazenú vírusom HIV. Tým u neho prepukol AIDS, s ktorým bojoval deväť rokov.
