Ignác Bizmayer bol vrcholový predstaviteľ slovenskej keramickej figurálnej tvorby. Jeho hlinené výrobky znázorňujúce všedný život Slovákov sú cennou zberateľskou raritou.
Narodil sa 20. apríla 1922 v obci Košolná, kde vyrastal na habánskom dvore. V rokoch 1936 až 1939 študoval na Keramickej škole v Modre. Potom pracoval ako maliar úžitkových a dekoratívnych výrobkov fajansovej produkcie v Slovenskej keramike v Modre.
Od roku 1957 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Žil a tvoril vo svojom ateliéri v Modre – Harmónii.
Sústredil sa na výtvarné stvárnenie bohatých slovenských krojov remeselníkov, muzikantov, svätcov a početných ľudových tradícií a zvykov.
Z jedinečných diel Bizmayera sú známe napríklad Vynášanie Moreny, Jánošíkovská družina, Vinohradnícky rok (keramický figurálny cyklus), keramický krb pre slovenskú kolibu na svetovej výstave EXPO 67 v Montreale, súbor figurálnych reliéfov alebo keramika Na pomoc horám.
Výstavy doma aj v zahraničí
Samostatne vystavoval v českej Prahe (1955, 1982), v Bratislave (1972, 1982), v Banskej Bystrici (1972), v Martine (1972) aj v Trenčíne (1987). Jeho tvorbu obdivovali aj v Maďarsku (1974), Bulharsku (1975) a Egypte (1977).
V roku 2010 boli Bizmayerove diela súčasťou výstavy Hodnoty a odkazy – slovenské umenie proti fašizmu v Ruskom dome vedy a umenia v nemeckom Berlíne.
Ako uvádza Rádio Pyramída, na otázku novinárov, koľko diel vytvoril, odpovedal:
„To sa nedá zrátať. Patríme k najchudobnejším národom Európy, ale sme najbohatší v pestrosti ľudových umeleckých prejavov. Máme nádherné, bohaté kroje, výšivky, folklór. Stále je z čoho čerpať. Preto dodnes robím, čo mi sily stačia, pretože sa môže stať, že o pár rokov už nikto nebude vedieť, aké bohatstvo sme tu mali. Vo svojich figúrkach vidím celý život, pripomínajú mi rôzne zážitky, a to sa nedá zaplatiť.„
Počas Svetového kongresu keramikárov v roku 1994 sprístupnili v Modre Galériu Ignáca Bizmayera, ktorá je súčasťou Múzea Ľudovíta Štúra.
Získal titul národný umelec
Za svoj prínos do slovenskej výtvarnej kultúry sa v roku 1972 stal zaslúžilým umelcom a o desať rokov neskôr dostal titul národný umelec.
V roku 1995 mu udelili poctu Karola Plicku za mimoriadne celoživotné dielo v oblasti keramickej figurálnej tvorby a za výnimočný osobnostný prínos pri uchovávaní a popularizácii národných tradícií Slovenska.
Od roku 2003 bol držiteľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia a figurálnej tvorby.
Zomrel vo veku 97 rokov 15. augusta 2019 vo svojom dome v Modre.
